Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Hospodársky rast EÚ aj eurozóny sa výrazne spomalil
6. 9. 2019
Rast ekonomiky eurozóny aj celej Európskej únie v druhom štvrťroku citeľne spomalil, v oboch prípadoch predstavovalo spomalenie 0,2 percenta.
Vo svojej konečnej správe to dnes uviedol štatistický úrad Eurostat, ktorý tak potvrdil predbežné údaje. V prvých troch mesiacoch roka sa hrubý domáci produkt (HDP) krajín eurozóny zvýšil o 0,4 percenta, v celej EÚ potom o 0,5 percenta. Zamestnanosť v eurozóne oproti prvému štvrťroku vzrástla o 0,2 percenta, v celej EÚ o 0,3 percenta.
Politika ECB bude musieť byť vysoko prispôsobivá
4. 9. 2019
Európska centrálna banka (ECB) by mala pokračovať vo svojej politike zameranej na posilnenie inflácie, ale musí mať na pamäti aj potenciálne vedľajšie efekty.
Uviedla to v stredu Christine Lagardová, nominovaná na pozíciu prezidentky ECB, počas "grilovania" vo výbore pre hospodárske a menové záležitosti Európskeho parlamentu (EP). Bývalá šéfka Medzinárodného menového fondu pred europoslancami vyjadrila súhlas s názorom ECB, že jej politika bude musieť byť „vysoko prispôsobivá" dlhšie časové obdobie. Hlavnou úlohou ECB je cenová stabilita, preto sa snaží dostať infláciu tesne pod hranicu dvoch percent. Tá sa však už niekoľko mesiacov pohybuje pod touto úrovňou, pričom podľa najnovších odhadov v auguste dosiahla len jedno percento. Lagardová však zároveň varovala pred „potenciálnymi vedľajšími účinkami“ súčasnej nekonvenčnej politiky.
Euro je najslabšie za 16 mesiacov
2. 9. 2019
Kurz spoločnej európskej meny v pondelok padol na 16-mesačné minimum. Dôvodom je negatívny vplyv obchodnej vojny medzi USA a Čínou na náladu investorov v eurozóne. Euro oslabilo o 0,3 percenta na 1,0958 dolára/EUR. V piatok (30. 8.) sa jeho kurz dostal pod 1,10 USD/EUR prvýkrát od mája 2017. Európska centrálna banka (ECB) stanovila v piatok referenčný kurz na 1,1036 USD/EUR.
Nemecký výrobný sektor zaznamenal v auguste kontrakciu. Takisto klesla aktivita vo výrobnom sektore celej eurozóny. Dôvodom je slabý dopyt, ktorý spôsobil, že firmy znižujú produkciu a rušia pracovné miesta. Euro tento rok oslabilo už o vyše štyri percentá. Negatívny vplyv na náladu investorov má predovšetkým obchodná vojna medzi USA a Čínou a brexitový chaos. Trh počíta, že ECB tento mesiac uvoľní menovú politiku, čo takisto tlačí na pokles kurzu spoločnej meny.
Eurozónu prekvapil rast ekonomického optimizmu
30. 8. 2019
Ekonomická nálada v eurozóne sa v auguste prekvapivo zlepšila, a to vďaka rastu optimizmu v priemysle a maloobchode. Vyplýva to z dnešných údajov Európskej komisie.
Index ekonomickej nálady v auguste stúpol na 103,1 bodu z júlového 102,7 bodu. Analytici pritom v ankete agentúry Reuters predpovedali, že index klesne na 102,3 bodu. Rast ekonomiky eurozóny sa v druhom štvrťroku spomalil o polovicu na 0,2 percenta z 0,4 percenta v prvom kvartáli. Predpokladá sa, že Európska centrálna banka (ECB) na budúci mesiac predstaví nové opatrenia na podporu ekonomiky. ECB už signalizovala, že by mohla prikročiť k ďalšiemu zníženiu úrokov, či k novým nákupom dlhopisov.