Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Ako Únia hľadá nové zdroje príjmov
24. 7. 2019
Spoločný prístup k zdaňovaniu uhlíkových emisií by podľa záverov pracovnej skupiny vytvoril efektívnejší a spravodlivejší prístup pre ekonomických hráčov v rámci Únie. Zvýšila by sa právna istota a znížili by sa administratívne náklady.
V závislosti od nastavenia by to mohlo viesť aj k zníženiu diskriminácie medzi európskymi producentmi na domácich a externých trhoch. Napríklad uhlíková daň založená na destinácii (uvalená na spotrebu, nie výrobu) by zabránila strate konkurencieschopnosti EÚ oproti zvyšku sveta. Ďalším z možných zdrojov financovania eurorozpočtu je presunutie príjmov z obchodovania z národných pokladníc. Zvýšila by sa tak priama zodpovednosť. Prehĺbilo by sa prepojenie medzi výnosmi a pôvodcom európskeho systému obchodovania s emisiami.
Čína zavedie clá na oceľ z Európskej únie a ďalších krajín
22. 7. 2019
Čína zavedie antidumpingové clá na dovoz určitých výrobkov z nerezovej ocele z Európskej únie, Japonska, Južnej Kórey a Indonézie. Nové clá sa pohybujú v rozmedzí 18,1 až 103,1 percenta a platiť začnú od 23. júla 2019. Oznámilo to dnes čínske ministerstvo obchodu.
Opatrenia sa týkajú ingotov z nerezovej ocele a za tepla valcovaných plechov z tohto materiálu. Rozhodnutie je výsledkom vyšetrovania z júla minulého roka na základe sťažnosti štátnej spoločnosti Shanxi Taigang Stainless Steel. Vyšetrovatelia podľa ministerstva teraz dospeli k záveru, že k dumpingu pri preverovaných výrobkov došlo a že dumping spôsobuje čínskemu priemyslu podstatné škody. Oba spomínané produkty sa využívajú hlavne ako surovina na výrobu za studena valcovaných výrobkov, ale používajú sa tiež v lodnom staviteľstve, energetike, na železnici a ďalších odvetviach. Čína je najväčším svetovým výrobcom nerezovej ocele, v roku 2018 objem jej produkcie stúpol o 2,4 percenta a dosiahol 26,71 milióna ton. Dovoz výrobkov z nerezovej ocele krajina vlani zvýšila o 53,7 percenta na 1,85 milióna ton, upozornila agentúra Reuters.
Británii hrozí rok trvajúca recesia po tvrdom brexite
19. 7. 2019
Británii hrozí rok trvajúca recesia, ak opustí Európsku úniu (EÚ) bez dohody o brexite. Uviedol to vo štvrtok Úrad pre rozpočtovú zodpovednosť (OBR) vo svojej správe. "Spojené kráľovstvo vstúpi do celoročnej recesie v 4. štvrťroku 2019, ak Británia opustí blok 31. októbra bez dohody a bez prechodného obdobia," varoval úrad.
OBR hodnotil dôsledky pre ostrovnú ekonomiku pri najhoršom scenári, teda pri jej odchode bez dohody, a tým pádom aj bez prechodného obdobia. Pri takomto scenári hrozí Británia "plná" recesia. Okrem toho, rozpočtový schodok Spojeného kráľovstva by sa po brexite bez dohody mohol viac ako zdvojnásobiť. OBR tiež predpovedal, že piata najväčšia svetová ekonomika v 2. štvrťroku 2019 stagnovala, alebo dokonca klesla po budovaní skladových zásob na začiatku roka 2019. A viaceré júnové prieskumy priniesli obzvlášť slabé výsledky, čo naznačuje, že tempo hospodárskeho rastu Británie bude pravdepodobne aj naďalej slabé. Tým sa zvyšuje riziko recesie. Brexit bez dohody by ešte viac poškodil dôveru a investície a viedol k bariéram v obchode s Európskou úniou. To povedie oslabeniu libry a spôsobí, že výkon ekonomiky do konca roka 2020 klesne o dve percentá, poznamenal úrad. To sa zhoduje s predpoveďou Medzinárodného menového fondu.
Európski výrobcovia ocele sú pod tlakom
17. 7. 2019
Po zotavení z posledných rokov hrozí európskemu oceliarstvu recesia. Zatiaľ čo konkurencia v Indii a ďalších rýchlo rastúcich ekonomikách ide od jedného rekordu k druhému, objemy zákaziek v Európe klesajú. Zároveň rastie cena železnej rudy, najdôležitejšej suroviny pri výrobe ocele. Spoločne s veľkou ponukou na globálnom trhu s oceľou vzniká pre európskych výrobcov nebezpečná kombinácia nepriaznivých faktorov, upozornil v pondelok nemecký ekonomický denník Handelsblatt.
Ostravská oceliareň zo skupiny Liberty Steel dnes oznámila, že dočasne zníži výrobu ocele o 20 percent. Firma svoj krok zdôvodňuje rastom cien surovín i povoleniek CO2 a tiež dovozom ocele z krajín mimo Európskej únie, ktorý považuje za neférový. "Nastal pokles dopytu v automobilovom priemysle a strojárstve, čo pociťujeme aj my," povedal nemeckému denníku k problému odvetvia konateľ oceliarskeho holdingu Georgsmarienhütte Frank Koch. "Potom, čo v prvom polroku boli citeľné najmä vplyvy skúšobného procesu WLTP (celosvetového štandardu pre testovanie spotreby a emisií), pozorujeme teraz všeobecne oslabenie konjunktúry v Číne," hovorí Koch. Tiež prechod k e-mobilite podľa neho vyvoláva neistotu.