Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Nálada v ekonomike eurozóny je najhoršia za päť rokov
30. 9. 2019
Nálada v ekonomike eurozóny klesla a je najhoršia za takmer päť rokov. Obchodné spory totiž znížili dôveru v priemysle. Nálada v službách sa však zlepšila, čo znížilo obavy z preliatia negatívneho vývoja do najväčšieho sektora ekonomiky eurozóny.
Index ekonomického sentimentu Európskej komisie (EK) pre eurozónu v septembri padol takmer na päťročné minimum 101,7 bodu zo 103,1 bodu v auguste. Ekonómovia počítali s poklesom len na 103 body. Index sa aktuálne nachádza len tesne nad svojím dlhodobým priemerom a je najnižší od februára 2015. Dôvodom zhoršenie nálady v eurozóne bolo "výrazné zníženie" dôvery v priemysle, uviedla EK. Exportne orientované firmy totiž zápasia s dôsledkami globálnych obchodných sporov. Index dôvery v priemysle v septembri padol na -8,8 bodu z -5,8 bodu v auguste a dostal sa najnižšie za viac ako 6 rokov (od júla 2013). Hlavným dôvodom bol pokles dôvery v nemeckom priemysle, príslušný index sa znížil na -15,6 bodu (najmenej od októbra 2012) z -11,2 bodu.
Euro oslabilo voči doláru
27. 9. 2019
Kurz spoločnej európskej meny v piatok ráno nadviazal na oslabovanie z predchádzajúcich dní. V noci na piatok nakrátko padol až na 1,0905 USD/EUR, čo bolo najmenej od mája 2017.
Euro neskôr zmazalo časť strát a ráno sa predávalo po 1,0922 USD, teda približne pri rovnakom kurze ako vo štvrtok (26. 9.) večer. Európska centrálna banka (ECB) stanovila vo štvrtok referenčný kurz na 1,0938 USD/EUR. Podľa expertov je hlavným dôvodom oslabovania spoločnej európskej meny menová politika ECB. ECB v septembri prijala ďalšie menové stimuly, aby podporila ekonomiku eurozóny. Súčasťou balíka bolo aj zníženie depozitnej sadzby z -0,4 % na -0,5 % a obnovenie programu nákupu dlhopisov.
Európska mena voči doláru posilnila
26. 9. 2019
Kurz spoločnej európskej meny vo štvrtok ráno vzrástol, naďalej sa však pohybuje pod hranicou 1,10 eura za americký dolár. Euro sa ráno predávalo po 1,0959 dolára, teda o niečo vyššie ako v stredu večer. Európska centrálna banka (ECB) stanovila v stredu referenčný kurz na 1,0982 dolára za euro.
Vývoj na devízovom trhu vo štvrtok ráno bol reakciou na stredajšie oslabenie, keď euro dočasne padlo až na 1,0942 dolára za euro. Dôvodom bolo posilňovanie sa dolára, ktoré, naopak, tlačilo na pokles kurzu eura. Spustenie konania smerujúceho k tzv. impeachmentu prezidenta Donalda Trumpa uprostred týždňa zneistilo investorov, preto sa zvýšil dopyt po bezpečných aktívach, medzi ktoré patrí aj dolár. Vo štvrtok by sa mohli o nové impulzy postarať makroekonomické údaje. Popoludní sa očakáva správa o raste ekonomiky USA v druhom kvartáli.
Britské firmy opúšťajú český trh
25. 9. 2019
Záujem britských podnikateľov o biznis v Česku ďalej klesá. V súčasnosti v Českej republike podniká 4694 firiem s britskými vlastníkmi, čo je o 5 % menej než v roku 2018.
Vyplýva to zo štatistík poradenskej spoločnosti Bisnode, ktoré zverejnil server e15.cz. Objem britského kapitálu upísaného v základnom imaní českých firiem je však podľa zistení Bisnode na maxime. Najvýraznejší rast počtu britských firiem zaznamenalo Česko tesne pred a po referende o brexite, teda v období, keď sa podnikatelia pripravovali na možné dôsledky rozhodnutia o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie. Historické maximum dosiahli v marci minulého roka a odvtedy počet firiem s britskými vlastníkmi takmer neustále klesá.