Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Ekonomická nálada eurozóny sa zhoršuje
30. 7. 2019
Ekonomická nálada v eurozóne sa v júli podľa predpokladov ďalej zhoršila. Optimizmus sa vytráca z priemyslu, služieb, maloobchodu aj stavebníctva. Poklesla tiež inflačných očakávaní medzi spoločnosťami aj spotrebiteľmi. Vyplýva to z údajov, ktoré dnes zverejnila Európska komisia.
Index ekonomickej nálady v 19 krajinách platiacich eurom klesol v júli na 102,7 bodu zo 103,3 bodu v júni a 105,2 bodu v máji. Z tohto trendu je zrejmé očakávanie hospodárskeho spomalenia. Ekonómovia oslovení agentúrou Reuters predpovedali zhoršenie na 102,6 bodu. Šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi minulý týždeň naznačil uvoľňovanie menovej politiky pri oslabovanie hospodárskeho rastu a naznačil dokonca prehodnotenie inflačného cieľa ECB. Predstavitelia banky povedali agentúre Reuters, že zníženie úrokových sadzieb v septembri sa zdá byť isté, pravdepodobné sú tiež nákupy dlhopisov.
Tvrdý brexit ohrozuje existenciu britského automobilového priemyslu
29. 7. 2019
Viacero veľkých automobiliek varovalo pred negatívnymi dôsledkami, ktoré by mal brexit bez dohody na ich operácie. Tvrdý brexit ohrozuje výrobu áut vo Veľkej Británii, varoval v piatok (26. 7.) nového premiéra Borisa Johnsona britský zväz výrobcov a predajcov áut SMMT.
Odchod krajiny z Európskej únie (EÚ) bez dohody predstavuje pre britský automobilový priemysel existenčné nebezpečenstvo a riziko pre výrobu áut v Británii, uviedol SMMT. Johnson, ktorý tento týždeň zasadol do premiérskeho kresla, zintenzívňuje prípravy na neriadený brexit, aj keď podľa vlastných slov dúfa v dosiahnutie dohody s EÚ. „Sme vysoko integrovaní s Európou a brexit bez dohody bude mať za následok vysoké colné náklady a rozvrat, čo ohrozí produkciu, a tiež ešte viac zníži dôveru investorov v Britániu,“ uviedol v liste Johnsonovi šéf SMMT Mike Hawes. „Brexit bez dohody predstavuje existenčné ohrozenie nášho odvetvia.“ Viacero veľkých automobiliek varovalo pred negatívnymi dôsledkami, ktoré by mal brexit bez dohody na ich operácie. Nové clá a byrokracia by narušili ich logistické a produkčné reťazce. Zástancovia brexitu tvrdia, že Nemecko, ktoré je najväčšou európskou ekonomikou, a ktoré do Británie vyváža stovky tisíc áut ročne, urobí všetko preto, aby tento obchod ochránilo.
ECB sadzby nezmenila
26. 7. 2019
Európska centrálna banka (ECB) v súlade s očakávaniami nezmenila nastavenie menovej politiky. Signalizovala však ďalšie uvoľňovanie. Rada guvernérov na svojom štvrtkovom zasadnutí ponechala kľúčový úrok na rekordnom minime nula percent. Sadzba na jednodňové refinančné operácie zostáva na 0,25 percenta a depozitná sadzba na -0,40 percenta.
Rada guvernérov vo svojom vyhlásení uviedla, že sadzby zostanú na aktuálnej úrovni minimálne do konca 1. polroka 2020, v každom prípade dovtedy, kým to bude potrebné na zabezpečenie pokračovania trvalého smerovania tempa rastu spotrebiteľských cien k inflačnému cieľu ECB. ECB sa snaží dosiahnuť v strednodobom horizonte medziročnú mieru inflácie tesne pod dvoma percentami. Rada guvernérov takisto zdôraznila potrebu zachovať dlhší čas vysoký stupeň akomodácie v nastavení menovej politiky, keďže aktuálna aj očakávaná inflácia zostáva pod inflačným cieľom ECB. Rada bude konať, ak strednodobé inflačné vyhliadky budú naďalej zaostávať za jej cieľom, a je pripravená zmeniť nastavenie všetkých svojich nástrojov tak, aby zabezpečila trvalý vývoj tempa rastu spotrebiteľských cien smerom k inflačnému cieľu banky. ECB tiež uviedla, že sa bude snažiť nájsť spôsob, ako utlmiť vplyv negatívnych úrokových sadzieb na banky.
Ako Únia hľadá nové zdroje príjmov
24. 7. 2019
Spoločný prístup k zdaňovaniu uhlíkových emisií by podľa záverov pracovnej skupiny vytvoril efektívnejší a spravodlivejší prístup pre ekonomických hráčov v rámci Únie. Zvýšila by sa právna istota a znížili by sa administratívne náklady.
V závislosti od nastavenia by to mohlo viesť aj k zníženiu diskriminácie medzi európskymi producentmi na domácich a externých trhoch. Napríklad uhlíková daň založená na destinácii (uvalená na spotrebu, nie výrobu) by zabránila strate konkurencieschopnosti EÚ oproti zvyšku sveta. Ďalším z možných zdrojov financovania eurorozpočtu je presunutie príjmov z obchodovania z národných pokladníc. Zvýšila by sa tak priama zodpovednosť. Prehĺbilo by sa prepojenie medzi výnosmi a pôvodcom európskeho systému obchodovania s emisiami.