Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Európske banky nečakane znížili svoje úverové štandardy
23. 10. 2019
Banky v eurozóne nečakane zmiernili svoje úverové štandardy v treťom štvrťroku a očakáva sa, že ich v posledných troch mesiacov roka ich nezmenia. Ukázal to v utorok prieskum Európskej centrálnej banky (ECB). To je úľava pre strážcov meny, ktorí sa obávajú poklesu úverov v dôsledku spomaľovania hospodárstva regiónu.
ECB v súvislosti so spomalením ekonomiky a rastúcimi obavami z recesie už schválila rozsiahle stimuly v nádeji, že keď zlacní úvery, ktoré poskytuje komerčným bankám, tie budú požičiavať reálnej ekonomike aj v období slabého hospodárskeho rastu. Prieskum ECB odhalil, že banky v treťom štvrťroku zmiernili úverové štandardy alebo interné kritériá pre schválenie pôžičiek pre firmy a hypotéky. Prekonali tak predpovede, že ich nezmenia. ECB berie tento prieskum do úvahy pri rokovaniach o menovej politike.
Rozpočtová politika EÚ potrebuje uvoľniť
21. 10. 2019
Európska únia potrebuje voľnejšiu rozpočtovú politiku a úpravu fiškálnych pravidiel, povedal pre nedeľňajšie vydanie ekonomického denníka Il Sole 24 Ore dezignovaný komisár Európskej únie pre hospodárstvo Paolo Gentiloni. Dodal, že aj keď pravidlá v oblasti rozpočtového schodku a dlhu nie je možné ignorovať, je potrebné "ich preskúmať a aktualizovať". Ako povedal, je načase, aby krajiny s "dostatočným fiškálnym priestorom ho využili v celkovom kontexte menej reštriktívnej rozpočtovej politiky".
Bývalý taliansky premiér, ktorý od prvého novembra vo funkcii nahradí Francúza Pierra Moscoviciho, upozornil, že pri súčasnom spomaľovaní rastu ekonomiky Európskej únie "nie je možné prehliadať riziká spojené s dlhodobo nízkym rastom" a podpora hospodárstva "nesmie zostať iba záležitosťou menovej politiky". Gentiloni pritom bude mať významnú úlohu pri hodnotení návrhu talianskeho rozpočtu na rok 2020, ktorý talianska vláda predložila Európskej komisii minulý týždeň. Rozpočtový plán zvyšuje budúcoročný štrukturálny deficit o 0,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), zatiaľ čo predchádzajúci prísľub Ríma hovoril o jeho znížení o 0,6 percenta HDP. Podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis v rozhovore pre agentúru Reuters koncom tohto týždňa povedal, že Brusel požiada Taliansko o "objasnenie" rozpočtových zámerov. Napriek tomu, že rozpočet nebude v súlade s pravidlami EÚ, viacerí analytici očakávajú od Bruselu zhovievavejší prístup, aby sa Európska komisia vyhla podobnému sporu, aký mala s Talianskom v minulom roku.
Lidl v Británii preinvestuje 15 miliárd libier
18. 10. 2019
Nemecký diskont Lidl plánuje počas najbližších piatich rokov investovať 15 miliárd britských libier (17,23 miliardy eur) do lokálnych dodávateľov v Británii. Lidl uviedol, že chce zaviesť dlhodobé kontrakty, ktoré zabezpečia dodávateľom stabilitu a podporu a umožnia im investovať a expandovať.
Lidl operuje v Británii 25 rokov a jeho aktuálny podiel na trhu podľa vlastných vyjadrení predstavuje šesť percent. Firma pokračuje v ambicióznych plánoch expanzie, v rámci ktorej si dala v tomto roku za cieľ otvoriť vo Veľkej Británii 60 nových predajní. Lidl v júni oznámil, že plánuje v najbližších piatich rokoch minúť okolo 500 miliónov britských libier do otvorenia nových predajní v Londýne. Firma v Británii zamestnáva vyše 23-tisíc ľudí a prevádzkuje 770 predajní a 13 distribučných centier.
Oproti loňsku se v EU vyrobilo o 1,6 procenta méně vozů
18. 10. 2019
Prodej nových osobních aut v Evropské unii se v září meziročně zvýšil o 14,5 procenta na 1,25 milionu vozů. Důvodem vysokého růstu byl prudký pokles prodeje loni v září po zavedení nového, přísnějšího emisního standardu. Za devět měsíců letošního roku se ale prodej automobilů snížil o 1,6 procenta. Oznámilo to ve středu Evropské sdružení výrobců automobilů (ACEA).
V září rostl prodej ve všech členských zemích EU, vyjma Bulharska. Na čtyřech z pěti největších automobilových trzích se prodej zvyšoval dvoucifernými čísly. V Německu vzrostl o 22,2 procenta, ve Španělsku o 18,3 procenta, ve Francii o 16,6 procenta a v Itálii o 13,4 procenta. V Británii růst činil pouze 1,3 procenta, zejména kvůli nejistotě spojené s brexitem, která má negativní dopad na důvěru spotřebitelů. Za prvních devět měsíců tohoto roku se v EU prodalo 11,77 milionu aut. Jedinou zemí z největších trhů, která zaznamenala za devět měsíců růst, je Německo. Tam se počet registrací zvýšil o 2,5 procenta.