Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Ekonomika Maďarska by sa do roku 2030 mala priblížiť Rakúsku
26. 8. 2019
Hospodársky sen z čias zmeny režimu v Maďarsku o priblížení ekonomiky k vyspelým západoeurópskym krajinám, najmä k Rakúsku, sa ani po 30 rokoch nepodarilo naplniť. Vyhlásili to v piatok v rozhovore pre spravodajský server portfolio.hu analytici Maďarskej národnej banky (MNB) Katalin Kissová a István Schindler. Okrem iného konštatovali, že v období rokov 1995 - 2018 HDP na obyvateľa v štandarde kúpnej sily (PPS) dosiahla maďarská ekonomika 55,2 percenta rakúskej ekonomiky.
Slovenská ekonomika, pre porovnanie, bola na tom o niečo lepšie, v roku 2018 dosahovala 61 percent tej rakúskej. HDP Maďarska v uvedenom období stúpol z 19,2 percenta rakúskeho HDP na jeho tretinu. Úroveň maďarskej čistej mzdy dosiahla vlani 57,1 percenta čistej mzdy v Rakúsku. Analytici zdôraznili, že v uvedenom období maďarská ekonomika v celku konvergovala k rozvojovej úrovni Rakúska. Tempo dobiehania však bolo v jednotlivých fázach veľmi odlišné. Bezprostredne po zmene režimu došlo k prepadu HDP, korekcie po roku 1990 síce poopravili rovnováhu hospodárstva, ale konvergenciu pribrzdili až do druhej polovice dekády.
Nemci menia diaľničné predpisy. Chcú prísnejšie tresty
22. 8. 2019
Vyššie pokuty, nové dopravné značky a viac privilégií pre cyklistov. Vodiči, ktorí sa vydajú na cesty do Nemecka, sa zrejme budú musieť prispôsobiť novým predpisom.
Návrh novely zákona, ktorá upravuje pravidlá cestnej premávky v Nemecku, predstavil minister dopravy Andreas Scheuer z CSU. Návrh, ktorý ešte musia schváliť spolkové krajiny, počíta napríklad s tvrdšími trestami za parkovanie v druhom rade a na cyklopruhoch, vypínanie brzdového asistenta (až do výšky sto eur) či nerešpektovanie záchranárskej uličky. Za tento prehrešok, ktorého sa často dopúšťajú aj českí motoristi, má po novom hroziť pokuta až 320 eur, zákaz viesť vozidlo na jeden mesiac a dva trestné body.
Európska únia kreuje spoločné najnižšie platy
20. 8. 2019
Nastavenie jednotnej minimálnej mzdy je horúcou témou nielen na Slovensku, ale i v Bruseli. Nová šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová si totiž zjednotenie najnižších platov v Európskej únii stanovila medzi hlavné priority svojho politického programu.
Iniciatíva vzišla z konfliktu medzi západo- a východoeurópskymi dopravcami. Francúzske firmy totiž nemohli konkurovať slovenským, keďže naša minimálna mzda je takmer o dve tretiny nižšia. To podľa nich zvyšuje aj riziko takzvaného sociálneho dumpingu, teda presunu „lacnej“ pracovnej sily z radov stredoeurópskych kamionistov alebo remeselníkov na Západ, kde sú ochotní pracovať za menej peňazí ako domáci.
Pri brexite bez dohody hrozí nedostatok potravín a liekov
18. 8. 2019
Ak by Británia vystúpila z Európskej únie bez dohody, bola by vystavená nedostatku potravín, liekov a pohonných hmôt. Očakáva to britská vláda, vyplýva z jej uniknutých dokumentov, o ktorých informovali nedeľňajšie noviny Sunday Times.
Okrem toho možno podľa nich rátať s narušením prevádzky prístavov na niekoľko mesiacov, obnovením tzv. tvrdej hranice s Írskom a rastúcimi sociálnymi nákladmi.
Uniknutý spis, ktorý sa zaoberá pravdepodobnými dôsledkami "bezdohodového" brexitu, podľa Sunday Times zostavil tento mesiac britský úrad vlády a ponúka tak pohľad na tajné plánovanie s cieľom zabrániť "katastrofálnemu kolapsu" infraštruktúry krajiny. Spojené kráľovstvo smeruje k ústavnej kríze a konfrontácii s EÚ, keď premiér Boris Johnson opakovane vyhlásil, že krajina 31. októbra odíde z Únie bez dohody, pokiaľ nebude EÚ súhlasiť s opätovným prerokovaním podmienok vystúpenia, píše agentúra Reuters. Po viac ako troch rokoch, počas ktorých brexit dominuje záležitostiam EÚ, lídri Únie opakovane odmietli znovu otvoriť dohodu o vystúpení Británie zahŕňajúcu aj tzv. írsku poistku, ktorú Johnsonova predchodkyňa Theresa Mayová vyrokovala v novembri.