Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Britský minister financií varuje pred opozíciou
11. 11. 2019
Britský minister financií Sajid Javid v nedeľu vyhlásil, že plán výdavkov opozičnej Labouristickej strany na päť rokov spustí v Británii do niekoľkých mesiacov ekonomickú krízu. Citoval pritom dokument zverejnený jeho Konzervatívnou stranou a zároveň odmietol uviesť plánovanú výšku výdavkov v jeho vlastnej fiškálnej stratégii. Informovali o tom tlačové agentúry Reuters a AP s tým, že v Spojenom kráľovstve sa uskutočňuje predvolebná kampaň pred parlamentnými voľbami, naplánovanými na 12. decembra.
Sú to extrémne vysoké výdavky štátneho rozpočtu - 1,2 bilióna libier (1,39 bilióna eur) -, bude to absolútne nezodpovedné konanie a do niekoľkých mesiacov vrhne túto krajinu do ekonomickej krízy," povedal Javid pre britskú stanicu BBC. Labouristická strana odmietla analýzu svojich plánov na výdavky, ktorú vypracovali konzervatívci, a celý svoj program ešte len má zverejniť. Labouristi zareagovali aj tvrdením, že vládni konzervatívci o nich šíria nepravdivé správy. Údaj 1,2 bilióna libier vychádza z predpokladu, že labouristická vláda uplatní v praxi každý svoj politický sľub, ktorý prijala vo všeobecnosti. Labouristi tvrdia, že nie všetky tieto sľuby budú aj v ich oficiálnom volebnom programe. Labouristický hovorca pre oblasť ekonomiky John McDonnell povedal, že hodnotenie konzervatívcov je "nekompetentným mišmašom, len obyčajným odhadom a zlými počtami". Minister financií Javid si však za svojím hodnotením stojí.
Ekonomickú traumu nezahojili ani miliardy
8. 11. 2019
Rozdiel medzi priemerným platom vo východnom a západnom Nemecku bol v uplynulom roku 550 eur, čo je o 90 eur menej ako v roku 2017.
Už zajtra si Nemecko pripomenie 30. výročie pádu Berlínskeho múru. Táto udalosť vyvrcholila v októbri 1990 zjednotením hospodársky najsilnejšej krajiny Európy. Ani po troch dekádach však úplne nezmizli sociálne, ekonomické či spoločenské rozdiely medzi východnou a západnou časťou krajiny. A to i napriek tomu, že hneď po zjednotení začali prúdiť zo západnej strany krajiny na východnú miliardy mariek a neskôr eur.
Vyrábať batérie nestačí. Európa zaostáva v recyklácii
6. 11. 2019
Únia po sebestačnosti v podobe získavania materiálov na produkciu a výrobu batérií tlačí aj na ich opätovné spracovanie. Čína je opäť pred nami.
Európa plánuje byť do roku 2050 uhlíkovo neutrálna. V dôsledku toho chce na cestách milióny elektromobilov a s tým spojených batériových zdrojov v domácnostiach i v priemysle. O rozvinutú infraštruktúru pripravenú na nápor batérií sa má postarať energia, na ktorej produkcii sa má podieľať 85 percent zariadení vyrábajúcich z obnoviteľných zdrojov. Ale batériový trh, ktorý má do roku 2025 dosahovať hodnotu 250 miliárd eur, prináša množstvo otázok.
Stal sa v Česku veľký podvod na finančných poradcoch?
4. 11. 2019
Minuloročný predaj českej spoločnosti Fincentrum, ktorá pôsobí aj na slovenskom trhu, do rúk švajčiarskej skupiny Swiss Life za viac ako miliardu českých korún bol jednou z najväčších udalostí na českom finančno-poradenskom trhu. Teraz sa však zdá, že oslavy boli predčasné.
"Všetko nasvedčuje tomu, že došlo k vážnemu podvodu a celý prípad je predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní," povedal LN minulý týždeň Filip Duchoň, generálny riaditeľ Fincentrum & Swiss Life Select. Predohrou súčasných ťažkostí bol odchod štyroch krajinských riaditeľov Fincentra - v priebehu niekoľkých posledných mesiacov dostali výpoveď René Borovička, Martin Kovář, Josef Bittner a Tomáš Martinovský. Lenže opustiť firmu s nimi sa rozhodlo až 800 poradcov; celkom ich pritom pre Fincentrum v Česku pracovalo asi 1400, ďalších niekoľko stoviek na Slovensku.