Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Brusel si posvieti na fúziu najväčšieho výrobcu lodí na svete
11. 12. 2019
Zlúčenie juhokórejského Hyundai Heavy Industries Holdings, najväčšieho výrobcu lodí na svete, s konkurenčnou lodiarskou firmou Daewoo v hodnote 1,8 miliardy amerických dolárov (1,62 miliardy eur) bude čeliť rozsiahlemu vyšetrovaniu v Európskej únii (EÚ) pre obavy z monopolu. Uviedli to v utorok dva zdroje z Bruselu, ktoré nechceli byť menované.
Holding Hyundai v januári oznámil dohodu o vytvorení lodiarskeho obra s trhovým podielom 21 percent. Tento krok je čiastočne reakciou na nadmernú kapacitu v tomto odvetví priemyslu. Európska komisia po predbežnom preskúmaní, ktoré sa končí 17. decembra, začne na budúci týždeň vyšetrovanie ich dohody. To môže trvať až päť mesiacov a vo väčšine prípadov sa končí tým, že spoločnosti sú nútené predať niektoré aktíva alebo technológie či vzdať sa kontraktov v prospech rivalov, aby zmiernili obavy, ktoré sa týkajú hospodárskej súťaže. Komisia odmietla správy o vyšetrovaní komentovať. Dohoda si však vyžaduje schválenie príslušnými regulačnými úradmi. V Južnej Kórei, Číne a v Japonsku už obe firmy získali súhlas so zlúčením.
Průmyslová výroba v Německu v říjnu nečekaně klesla
9. 12. 2019
Průmyslová výroba v Německu v říjnu nečekaně klesla, proti září se snížila o 1,7 procenta. Oznámil to v pátek německý statistický úřad. Analytici přitom očekávali, že se pokles zastaví a výroba vykáže růst o 0,1 procenta. Německé ministerstvo hospodářství ve čtvrtek oznámilo, že místnímu průmyslu v říjnu klesly zakázky, vliv podle něj měla slabší poptávka v Německu i v zemích mimo eurozónu.
Ministerstvo ve čtvrtek oznámilo, že zakázky se snížily o 0,4 procenta. Analytici přitom v anketě agentury Reuters počítali s růstem zakázek, který odhadovali na 0,3 procenta. Průmyslové zakázky od domácích zákazníků v říjnu klesly o 3,2 procenta a objednávky od klientů mimo eurozónu se propadly o 4,1 procenta. Zakázky z ostatních členských zemí eurozóny se však o 11,1 procenta zvýšily. V září se průmyslová výroba snížila o 0,6 procenta, také více, než se očekávalo. Tento údaj statistici v pátek potvrdili. Říjnový pokles činí v meziročním srovnání 5,3 procenta, a je rovněž výrazně silnější, než se čekalo. Údaje signalizují přetrvávající útlum v německém průmyslu, situace by se ale podle ministerstva hospodářství měla v příštích měsících stabilizovat. Výrazně se v říjnu snížila hlavně výroba kapitálového zboží.
Tempo rastu hospodárstva eurozóny stagnovalo
6. 12. 2019
Rast ekonomiky eurozóny v treťom štvrťroku zostal oproti predchádzajúcim trom mesiacom na 0,2 percenta, v celej Európskej únii potom zrýchlil na 0,3 percenta. Vo svojej konečnej správe to dnes uviedol štatistický úrad Eurostat, ktorý potvrdil predbežné údaje z novembra. Zamestnanosť potom v eurozóne aj v celej EÚ vzrástla medzikvartálne o 0,1 percenta.
V druhom štvrťroku hrubý domáci produkt (HDP) krajín eurozóny aj celej EÚ vzrástol o 0,2 percenta. V medziročnom porovnaní ekonomika eurozóny v treťom štvrťroku vzrástla o 1,2 percenta a jej rast sa zhodoval s hodnotou za druhý kvartál. V celej EÚ medziročný rast zostal tiež na hodnote z druhého štvrťroku, kedy predstavoval 1,4 percenta. Z členských krajín najrýchlejšie rástla v treťom štvrťroku poľská ekonomika, a to o 1,3 percenta. Najpomalší bol naopak rast v Nemecku, Taliansku a Rakúsku so zhodnou hodnotou 0,1 percenta. V treťom štvrťroku sa zvýšil v eurozóne aj v celej EÚ počet zamestnaných v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom o 0,1 percenta. V druhom štvrťroku potom zamestnanosť v eurozóne vzrástla o 0,2 percenta a v EÚ o 0,3 percenta.
OSN potrebuje vyzbierať rekordných 29 miliárd dolárov
4. 12. 2019
OSN v stredu vyhlásila humanitárnu výzvu na zozbieranie takmer 29 miliárd dolárov (26 miliárd eur), pretože z dôvodu zmeny klímy a pretrvávajúcich konfliktov budú v roku 2020 naliehavú pomoc potrebovať desiatky miliónov ľudí vo svete. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Podľa OSN bude v roku 2020 určitú formu núdzovej pomoci vrátane potravín, prístrešia a zdravotnej starostlivosti potrebovať odhadom 168 miliónov ľudí na celom svete. Koordinátor OSN pre núdzové situácie Mark Lowcock uviedol, že toto číslo predstavuje "rekord v novodobej ére", pričom objasnil, že ide o obdobie od druhej svetovej vojny.