Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Európa rekordne zvýšila kapacitu veterných elektrární na mori
10. 2. 2020
Kapacita novo inštalovaných veterných elektrární na mori sa v Európe vlani zvýšila o 38 percent na rekordných 3,6 gigawattov (GW). K splneniu svojich klimatických cieľov ale región potrebuje oveľa vyšší rast.
Vo svojej správe to dnes uviedla odvetvová organizácia WindEurope. Celková kapacita veterných elektrární na mori tak v Európe teraz dosahuje 22 GW. Británia a Nemecko majú na tomto údaji trojštvrtinový podiel. EÚ vlani predstavila svoju Zelenú dohodu pre Európu. Jej cieľom je, aby sa Európa stala do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete. To ale vyžaduje výrazné zvýšenie produkcie elektriny z obnoviteľných zdrojov. Na splnenie cieľov je podľa WindEurope potrebné, aby do roku 2030 inštalovaná kapacita nových veterných elektrární na mori predstavovala ročne sedem GW a potom do roku 2050 až 18 GW ročne. Európska komisia má tento rok zverejniť podrobnejšiu správu o tom, ako chce splniť svoje emisné ciele, uviedla agentúra Reuters.
04.02.2020, 19:31 Google čelí v Únii vyšetrovaniu kvôli údajom o polohe
5. 2. 2020
Írska Komisia pre ochranu dát (DPC) začala vyšetrovať, akým spôsobom americká internetová spoločnosť Google nakladá s údajmi o polohe užívateľov. Dnes o tom informoval írsky úrad. Google má svoje európske ústredie práve v Írsku, čo v súčasnosti z DPC robí kľúčového regulátora tohto nadnárodného gigantu v celej Európskej únii.
"Od rôznych organizácií na ochranu spotrebiteľov z celej EÚ sme dostali množstvo sťažností, ktoré vyjadrujú obavy v súvislosti so spôsobom, akým Google spracúva údaje o polohe užívateľov," uviedla komisia. Cieľom vyšetrovania je zistiť, či má Google "právny základ" pre spracovávanie takýchto údajov a či spĺňa požiadavky na transparentnosť v rámci európskych pravidiel ochrany osobných údajov, známych pod skratkou GDPR, napísala agentúra AP. Spoločnosť Google uviedla, že bude pri vyšetrovaní s DPC plne spolupracovať a že chce pokračovať v úzkej kooperácii aj s regulátormi a organizáciami na ochranu spotrebiteľov po celej EÚ. "V minulom roku sme vykonali množstvo produktových úprav, aby sme zvýšili úroveň transparentnosti a užívateľské kontroly nad údajmi o polohe," dodala firma vo vyhlásení.
Najmä internet a sociálne siete dnes umožňujú rýchlejšie a jednoduchšie verejné šírenie správ aj rôzneho nemravného obsahu, preto je nevyhnutné stanoviť nové prísnejšie hranice pred týmito osobitnými formami obťažovania v oblasti mravnosti. Návrh skutkovej podstaty tohto nového trestného činu je aj reakciou na doteraz publikované články o niektorých sexuálnych patologických praktikách, resp. poruchách sexuálneho zamerania, ktoré svojim obsahom tieto v spoločnosti propagovali, resp. ospravedlňov
3. 2. 2020
Dohoda EÚ s monarchiou siaha len po jeseň 2020. Našinec, ktorý nastúpi do prvého ročníka, tak bude mať ešte súčasné výhodné podmienky. Čo bude potom, je otázne.
Využite možno poslednú šancu na štúdium vo Veľkej Británii bez platenia školného. Tak znejú výzvy na portáloch študijných agentúr po víkendovom brexite. V preklade to znamená, že súčasné výhodné podmienky budú mať po celé štúdium určite aj najbližší prváci. Problém je, že ďalej v budúcnosti svieti otáznik. „Škola s nami od začiatku komunikovala s tým, že sa nemáme čoho báť. Že podmienky sa pre existujúcich študentov meniť nebudú,“ tvrdí Štefan Karolčík študujúci v Londýne. Ale pre tých, ktorí začnú v Británii študovať až v roku 2021, sa pravidlá s najväčšou pravdepodobnosťou zmenia. Nie je vylúčené, že pre nás začnú platiť regule, aké dnes majú v Británii študenti z tretích krajín, upozorňuje portál Interstudy.sk.
Voláme až dvakrát drahšie ako väčšina Európy
30. 1. 2020
Slovensko patrí ku krajinám s najvyššími cenami za mobilné telefonovanie a internet v Európe. Vyplýva to z analýzy Európskej komisie (EK), ktorá skúmala ceny balíkov za telefonovanie a mobilné dáta, ako aj samostatné dátové balíčky v jednotlivých krajinách EÚ.
Z porovnania cien, ktoré musia koncoví spotrebitelia platiť za štandardizované balíčky služieb mobilných operátorov definované organizáciou OECD, vzišli pri zohľadnení parity kúpnej sily štyri kategórie krajín – od lacných až po najdrahšie. Medzi najdrahšími krajinami sa okrem Slovenska ocitli Maďarsko, Portugalsko, Cyprus, Česká republika a Grécko. Naopak, najmenej platia za mobilné služby Estónci, Rumuni, Poliaci, Taliani či Rakúšania.