Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Euro padlo na trojročné minimum
17. 2. 2020
Spoločná európska mena zostáva aj na konci týždňa pod tlakom a je najslabšia za takmer tri roky. Jej kurz sa v piatok ráno znížil až na 1,0827 amerického dolára/euro, čo bolo najmenej od apríla 2017. Euro neskôr zmazalo časť strát a predávalo sa po 1,0836 dolára.
Európska centrálna banka (ECB) stanovila vo štvrtok referenčný kurz na 1,0867 (v stredu 1,0914) dolára/euro. To znamená, že dolár stál 0,9202 (0,9163) eura. Dôvodom oslabovania spoločnej meny sú obavy týkajúce sa slabosti ekonomiky eurozóny. V poslednom čase sklamali predovšetkým údaje o priemyselnej produkcii. Investori v piatok ráno čakajú na správu o vývoji nemeckej ekonomiky v poslednom kvartáli vlaňajška. Analytici počítajú aj napriek kríze v priemysle s miernym nárastom. Niektorí však nevylučujú mierny pokles. Ďalšími faktormi, ktoré majú tiež negatívny vplyv na kurz spoločnej meny, sú mediálne správy o tom, že ECB by mohla ešte viac uvoľniť menovú politiku, ako aj epidémia koronavírusu.
Rast britskej ekonomiky sa koncom roka zastavil
12. 2. 2020
Britská ekonomika prestala v posledných troch mesiacoch minulého roka rásť. Prispelo k tomu zastavenie brexitu až do predčasných volieb 12. decembra, v ktorých s veľkým náskokom zvíťazil premiér Boris Johnson.
Podľa oficiálnych údajov štatistického úradu ONS hrubý domáci produkt (HDP) Spojeného kráľovstva vykázal v období október - december 2019 nulový rast v porovnaní s predchádzajúcimi tromi mesiacmi. Analytici takýto výsledok očakávali, pretože vysoká miera neistoty v podnikaní po odklade brexitu a patovej situácii v britskom parlamente na jeseň 2019 negatívne ovplyvnila investície aj výrobu.
Európa rekordne zvýšila kapacitu veterných elektrární na mori
10. 2. 2020
Kapacita novo inštalovaných veterných elektrární na mori sa v Európe vlani zvýšila o 38 percent na rekordných 3,6 gigawattov (GW). K splneniu svojich klimatických cieľov ale región potrebuje oveľa vyšší rast.
Vo svojej správe to dnes uviedla odvetvová organizácia WindEurope. Celková kapacita veterných elektrární na mori tak v Európe teraz dosahuje 22 GW. Británia a Nemecko majú na tomto údaji trojštvrtinový podiel. EÚ vlani predstavila svoju Zelenú dohodu pre Európu. Jej cieľom je, aby sa Európa stala do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete. To ale vyžaduje výrazné zvýšenie produkcie elektriny z obnoviteľných zdrojov. Na splnenie cieľov je podľa WindEurope potrebné, aby do roku 2030 inštalovaná kapacita nových veterných elektrární na mori predstavovala ročne sedem GW a potom do roku 2050 až 18 GW ročne. Európska komisia má tento rok zverejniť podrobnejšiu správu o tom, ako chce splniť svoje emisné ciele, uviedla agentúra Reuters.
04.02.2020, 19:31 Google čelí v Únii vyšetrovaniu kvôli údajom o polohe
5. 2. 2020
Írska Komisia pre ochranu dát (DPC) začala vyšetrovať, akým spôsobom americká internetová spoločnosť Google nakladá s údajmi o polohe užívateľov. Dnes o tom informoval írsky úrad. Google má svoje európske ústredie práve v Írsku, čo v súčasnosti z DPC robí kľúčového regulátora tohto nadnárodného gigantu v celej Európskej únii.
"Od rôznych organizácií na ochranu spotrebiteľov z celej EÚ sme dostali množstvo sťažností, ktoré vyjadrujú obavy v súvislosti so spôsobom, akým Google spracúva údaje o polohe užívateľov," uviedla komisia. Cieľom vyšetrovania je zistiť, či má Google "právny základ" pre spracovávanie takýchto údajov a či spĺňa požiadavky na transparentnosť v rámci európskych pravidiel ochrany osobných údajov, známych pod skratkou GDPR, napísala agentúra AP. Spoločnosť Google uviedla, že bude pri vyšetrovaní s DPC plne spolupracovať a že chce pokračovať v úzkej kooperácii aj s regulátormi a organizáciami na ochranu spotrebiteľov po celej EÚ. "V minulom roku sme vykonali množstvo produktových úprav, aby sme zvýšili úroveň transparentnosti a užívateľské kontroly nad údajmi o polohe," dodala firma vo vyhlásení.