Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Vo Francúzsku podľahlo koronavírusu ďalších 500 ľudí
1. 4. 2020
Vo Francúzsku podľahlo nákaze novým koronavírusom za posledných 24 hodín 499 ľudí. Informovala o tom v utorok agentúra AFP s odvolaním sa na úrady. Počet ľudí, ktorí vo Francúzsku doposiaľ ochoreniu COVID-19 podľahli, dosiahol 3 523.
V krajine je momentálne s ochorením spôsobeným vírusom SARS-CoV-2 hospitalizovaných 22 757 ľudí, pričom 5 565 je umiestnených na jednotkách intenzívnej starostlivosti, uviedol v utorok na tlačovej konferencii predstaviteľ francúzskeho úradu verejného zdravotníctva Jerome Salomon.
Hrozba pre nemecký automobilový sektor
30. 3. 2020
Nemeckému automobilovému sektoru hrozí v dôsledku pandémie nového koronavírusu strata viac než 100-tisíc pracovných miest. Uviedol to šéf nemeckého Centra pre výskum automobilového priemyslu Ferdinand Dudenhöffer, ktorý vychádza z nepriaznivého vývoja dopytu.
Nemecký výrobný sektor je v recesii už niekoľko mesiacov a rast najväčšej európskej ekonomiky tak závisí od služieb. Rozšírenie nového koronavírusu z Číny do Európy a ďalších oblastí sveta však zasiahlo aj tento sektor, keďže vlády v úsilí zabrániť rýchlemu šíreniu vírusu zatvorili reštaurácie, hotely, zábavné centrá a mnohé obchody. Podľa Dudenhöffera, na ktorého sa odvolala agentúra DPA, sa v dôsledku krízy dopyt po autách zníži v Nemecku tento rok o 15 percent.
V boji s koronavírusom môže pomôcť euroval
27. 3. 2020
Na hasenie požiarov spôsobených pandémiou koronavírusu si bude musieť Slovensko masívne požičať. V rovnakej situácii sú však všetky štáty eurozóny a máloktorá krajina si na tieto výdavky v dobrých časoch našetrila. Ministri financií eurozóny sa preto zhodli na využití zdrojov z trvalého eurovalu, mechanizmus podporil aj náš nový financmajster Eduard Heger.
V ich preferovanom modeli by si každý štát mohol požičať až dve percentá svojho hrubého domáceho produktu. To by pre nás znamenalo takmer dve miliardy eur. „Ak z tejto spoločnej špajzy nebudeme vyberať my, budú to robiť iní,“ myslí si Martin Vlachynský, analytik INESS.
Ekonomická aktivita v eurozóne padla na historické minimum
25. 3. 2020
Ekonomická aktivita v eurozóne sa v marci prepadla na historické minimum. Na príčine je pandémia nového koronavírusu, ktorá sa rozšírila po celej Európe. Mnohé krajiny vyhlásili blokády a výsledkom sú zatvorené obchody, reštaurácie, úrady a zastavenie výroby vo firmách. Ukázal to v utorok prieskum spoločnosti IHS Markit.
Podľa predbežných údajov sa kombinovaný index nákupných manažérov pre sektory služieb aj výroby v eurozóne (Purchasing Managers Index, PMI), ktorý je kľúčovým ukazovateľom budúcej aktivity firiem, po očistení od sezónnych vplyvov v marci prepadol na 31,4 bodu z 51,5 bodu vo februári. To bol najstrmší medzimesačný pokles a zároveň a najnižšia hodnota indexu od začiatku týchto prieskumov v júli 1998.