Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
ECB predpovedá masívnu recesiu
8. 6. 2020
Zápas s bezprecedentnou recesiou, ktorá zasiahla hospodársky priestor 17 krajín združených v menovej únii, sa vo štvrtok zintenzívnil. Európska centrálna banka takmer zdvojnásobila núdzový pandemický program nákupu aktív, takzvaný PEPP.
Ten sa navyšuje na 1,35 bilióna eur z pôvodných 750 miliárd eur, rozhodla dnes Rada guvernérov. Expanzia PEPP je reakciou na negatívne revízie inflačných prognóz. Tento krok „dodatočne uvoľní menovú politiku, podporí finančné podmienky v reálnej ekonomike, obzvlášť pre firmy a domácnosti,“ napísala ECB v stanovisku. Frankfurt zároveň predĺžil „životnosť“ tohto programu. Namiesto pôvodného ukončenia v tomto roku v ňom ECB bude pokračovať do júna 2021. Peniaze z takto nakúpených cenných papierov bude ECB reinvestovať až do konca roku 2022. Podpora na rozšírenie stimulov v Rade guvernérov bola podľa prezidentky ECB Christine Lagardovej jednotná.
ECB predpovedá masívnu recesiu
5. 6. 2020
Zápas s bezprecedentnou recesiou, ktorá zasiahla hospodársky priestor 17 krajín združených v menovej únii, sa vo štvrtok zintenzívnil. Európska centrálna banka takmer zdvojnásobila núdzový pandemický program nákupu aktív, takzvaný PEPP.
Ten sa navyšuje na 1,35 bilióna eur z pôvodných 750 miliárd eur, rozhodla dnes Rada guvernérov. Expanzia PEPP je reakciou na negatívne revízie inflačných prognóz. Tento krok „dodatočne uvoľní menovú politiku, podporí finančné podmienky v reálnej ekonomike, obzvlášť pre firmy a domácnosti,“ napísala ECB v stanovisku. Frankfurt zároveň predĺžil „životnosť“ tohto programu. Namiesto pôvodného ukončenia v tomto roku v ňom ECB bude pokračovať do júna 2021. Peniaze z takto nakúpených cenných papierov bude ECB reinvestovať až do konca roku 2022. Podpora na rozšírenie stimulov v Rade guvernérov bola podľa prezidentky ECB Christine Lagardovej jednotná.
Slovensko dostane z Bruselu osem miliárd
29. 5. 2020
Vytvorenie rezervy v objeme 750 miliárd eur si vyžiada zavedenie nových daní aj zvýšenie platieb krajín do európskeho rozpočtu.
Prepad ekonomiky európskeho hospodárstva bude tento rok dvakrát hlbší, než to bolo po finančnej kríze pred dvanástimi rokmi. Európska centrálna banka predpokladá, že výkon krajín eurozóny spadne o osem až 12 percent. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová preto včera predstavila rozsiahly plán pomoci v objeme 750 miliárd eur. Pol bilióna eur majú tvoriť priame platby, na ktoré si chce Brusel požičať na finančných trhoch. Zvyšných 250 miliárd poskytne vo forme úverov. Komisia chce za dlh ručiť budúcim sedemročným rozpočtom na roky 2021 až 2027.
Európske akcie pokračujú v raste
27. 5. 2020
Na európskych akciových trhoch pretrváva dobrá nálada a v utorok predpoludním sa dostali najvyššie za 11 týždňov. Podporuje ich postupné uvoľňovanie reštrikcií a otváranie ekonomík. Po predĺženom víkende výrazne vzrástla londýnska burza.
Paneurópsky index STOXX Europe 600 sa v utorok o 10.00 h SELČ nachádzal s plusom o 0,87 percenta na 348,17 bodu, keď predtým sa dostal až na 349,72 bodu, čo bolo najviac od 10. marca. Index blue-chipov z eurozóny EuroStoxx 50 bol o 9.56 h SELČ v pluse o 0,80 percenta na 2995,01 bodu.
Hlavný nemecký index Dax sa v utorok tesne pred 10.00 h SELČ nachádzal o 0,61 percenta vyššie na 11 461,25 bodu. Kľúčový francúzsky index CAC 40 si polepšil o 1,17 percenta, taliansky FTSE MIB o 1,00 percenta, španielsky IBEX 35 o 1,3 percenta a britský FTSE 100 o 1,74 percenta.