Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Lagardeová: EÚ potrebuje ambicióznu dohodu, nie však za každú cenu
20. 7. 2020
Pre lídrov Európskej únie bude lepšie, keď sa dohodnú na ambicióznej finančnej pomoci, než aby uzavreli rýchlu dohodu za každú cenu. Povedala to dnes prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardeová.
Lídri už tretí deň rokujú v Bruseli o fonde obnovy, ktorý je navrhnutý v bezprecedentnom objeme 750 miliárd eur a ktorý má pomôcť ekonomikám dostať sa z krízy, v ktorej sa ocitli v dôsledku šírenia koronavírusu. "Dohoda lídrov by v ideálnom prípade mala byť ambiciózna čo do rozsahu a zloženia toho balíka, zhruba podľa toho, čo už navrhla Európska komisia (EK)," povedala šéfka ECB agentúre Reuters. "Z môjho pohľadu je lepšie dohodnúť sa na ambicióznom fonde podľa toho návrhu, aj keby to zabralo o trochu viac času. Bola by som rada, keby sa lídri dohodli na niečom, čo bude ambiciózne, než aby to bolo rýchlo," dodala. Návrh na schválenie fondu obnovy, ktorý by mal európskej ekonomike pomôcť dostať sa z najhlbšej recesie od druhej svetovej vojny, medzi lídrami stále nenašiel dosť zástancov. Predstavitelia jednotlivých krajín EÚ sa sporia najmä o tú časť fondu, ktorá počíta s priamymi platbami, pretože to je nevratná časť pomoci.
Apple porazil EU, ta chystá odvetu
16. 7. 2020
Dlouhé roky Evropská unie bezvýsledně řeší, jak zarazit případy výhodných daňových sazeb, které určité státy nabízejí obřím nadnárodním korporacím. Ty pak do dané země stáhnou většinu evropských zisků a další státy na daních tratí.
Zatím se to Brusel snažil řešit pokutami, ve středu ale narazil. Tribunál soudu EU zrušil rekordní sankci 13 miliard eur (přes 346 miliard korun) americké technologické společnosti Apple. Takovou částku firma podle Evropské komise ušetřila na daních díky nízké sazbě v Irsku. Podle soudu se ovšem neprokázalo, že by Dublin firmě poskytl podporu, kterou unijní právo zakazuje.
Výmenou za hodinky Google ustúpi Bruselu
16. 7. 2020
Technologický gigant plánuje kúpu firmy Fitbit. Čaká na rozhodnutie Európskej komisie, ktorej sľúbil, že získané dáta z chytrých náramkov nebude využívať na cielenú reklamu.
Google diverzifikuje svoje portfólio a chce preraziť na trhu s chytrými hodinkami. Preto plánuje kúpu značky inteligentnej elektroniky Fitbit. Kalifornská spoločnosť sa dokonca zaviazala voči „lovkyni IT gigantov“ – dánskej predsedníčke Európskej komisie pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovej. Sľúbila totiž, že nebude používať osobné informácie zozbierané zo smart doplnkov na cielenie reklamy.
Podiel Európy na produkcii áut rapídne klesne
14. 7. 2020
V roku 2030 pripadne na západnú Európu iba päť percent svetovej produkcie automobilov, vlani to pritom bolo 15 percent. Európski výrobcovia sa budú vyrovnávať s dopadmi globálnej pandémie a zároveň budú musieť plniť stále prísnejšie emisné limity, ktoré povedú k zdraženiu áut. Vyplýva to z prieskumu KPMG Global Automotive Executive Survey, ktorého sa zúčastnilo viac ako 1 100 výkonných manažérov zo 30 krajín.
Podiel Európy za desať rokov môže byť podľa Jána Linharta z KPMG ešte menší vzhľadom k výraznému vplyvu pandémie v regióne. Naopak Čína, ktorá sa vlani na produkcii podieľala 27 percentami, bude ďalej posilňovať. "Európa sa nachádza v prechodnom období zavádzania sprísnených emisných limitov, ktoré vedú k zdraženiu áut. To je ďalšia rana, s ktorou sa automobilky budú len ťažko vyrovnávať. Riešením by bol odklad platnosti nových emisných limitov o niekoľko rokov, rokovania o tejto možnosti už prebiehajú. Prepad môže byť aj viac ako tridsaťpercentný, pokiaľ k žiadnemu opatreniu v podobe odkladu nových emisných limitov alebo podpory obstarania nových áut nedôjde," uviedol Linhart.