Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Nákupy z Británie sú už značne drahšie
12. 2. 2021
Naplniť virtuálny košík v e-shope, potvrdiť objednávku, zaplatiť a už len čakať na kuriéra. Takto fungovali nákupy z Británie až do brexitu. Teraz už kuriér pri dverách nezazvoní. Najprv doručovateľ klienta vyzve, aby si splnil daňové a colné povinnosti súvisiace s objednaným tovarom. Pre nákup tovaru zo Spojeného kráľovstva totiž platia rovnaké pravidlá ako pri tretích krajinách, akými sú napríklad Čína alebo USA.
„Znamená to, že zákazník musí vypísať potrebné dokumenty a dať ich colnému úradu. Clo sa síce vďaka dohode neplatí, pri dovoze z Británie sa však aplikuje daň z pridanej hodnoty.
V
Česko nechce naše výrobky, vývoz klesol najviac za desaťročie
10. 2. 2021
Nielen zdravie, ale aj susedské vzťahy boli naštrbené pandémiou. Aspoň tie obchodné. Slovensko si za rok 2020 zapísalo medziročný prepad exportov o šesť percent.
Jeden z našich najväčších obchodných partnerov to však sťahuje výrazne dolu. Ide o Česko. Údaje do novembra hovoria, že vývoz k našim českým susedom klesol medziročne až o 11,6 percenta.
Je to najviac od roku 2011, odkedy sú dostupné štatistiky. Čechom sa totiž vlani nechcelo dovážať od nikoho, a tak mali rekordný prebytok zahraničného obchodu.
V
Británia chce viac zdaňovať firmy, ktoré profitujú z pandémie
8. 2. 2021
Británia plánuje výraznejšie zdanenie maloobchodných a technologických spoločností, ktoré vďaka koronavírusovej kríze zaznamenali nárast ziskov. Informoval o tom denník The Sunday Times s odvolaním sa na uniknuté e-maily.
Britská vláda podľa denníka pozvala predstaviteľa technologických firiem a maloobchodníkov na stretnutie, na ktorom chce tento mesiac diskutovať o tom, akým spôsobom by mohla fungovať daň z obratu pri internetovom predaji.
Zároveň pripravuje "daň z nadmerných ziskov" pre podniky, ktoré profitovali z pandémie. Táto daň by sa pravdepodobne týkala napríklad internetových predajcov, firiem rozvážajúcich jedlo či veľkých supermarketov, píše The Sunday Times.
Podľa denníka nie je pravdepodobné, že by minister financií Rishi Sunak predstavil tieto dane vo svojej marcovej rozpočtovej správe, ktorá by sa mala sústrediť na predĺženie programu pre zachovanie pracovných miest a podpory pre podniky.
Niektoré vládne zdroje však uviedli, že nové dane by sa mohli stať na jeseň základom plánu na zníženie britského dlhu. Vláda podľa denníka tiež verí, že daň z obratu u internetového predaja by mohla pomôcť zmierniť problémy, s ktorými sa v poslednej dobe stretávajú prevádzkovatelia kamenných obchodov.
The Sunday Times upozorňuje, že tržby internetového obchodu Amazon sa vlani v Británii zvýšili o 51 percent na 19,5 miliardy libier, pretože ľudia sa kvôli obmedzeniam pohybu viac spoliehali na doručovanie tovaru do svojich domovov. Amazon pritom v Británii platí len málo na dani zo zisku, v roku 2019 to bolo 14,5 milióna libier.
V
Ekonomika EÚ minulý rok klesla o 6,4 percenta
3. 2. 2021
Ekonomika eurozóny vo 4. štvrťroku klesla. Hrubý domáci produkt regiónu sa v období október - december 2020 po úprave o sezónne vplyvy znížil medzikvartálne o 0,7 percenta. Uviedol to v utorok európsky štatistický úrad Eurostat vo svojom predbežnom odhade.
V celej Európskej únii klesol HDP medzikvartálne o 0,5 percenta. Analytici však predpovedali eurozóne ešte horší výsledok, a to medzikvartálny pokles HDP v posledných troch mesiacoch vlaňajška o jedno percento.
K poklesu HDP prispeli obnovené blokády na zastavenie šírenia pandémie nového koronavírusu, ktoré na jeseň zaviedli mnohé štáty bloku.
Tie zvrátili silné oživenie rastu HDP v 3. štvrťroku 2020, a to medzikvartálne o 12,4 percenta v eurozóne a o 11,5 percenta v EÚ, po jeho doteraz najstrmšom poklese v histórii štatistík v 2. štvrťroku 2020 (o -11,7 percenta v eurozóne a o -11,4 percenta v EÚ).
V medziročnom porovnaní sa sezónne upravený HDP euroregiónu v období október-december 2020 znížil o 5,1 percenta po poklese o 4,3 percenta v predchádzajúcom štvrťroku. A v prípade v EÚ klesol o 4,8 percenta (o -4,2 percenta v 3. štvrťroku).
V