Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
ECB menovú politiku nezmenila, kľúčovú sadzbu necháva na nule
30. 10. 2020
Európska centrálna banka v súlade s očakávaniami nezmenila nastavenie menovej politiky. Uviedla, že pozorne sleduje vývoj pandémie a v prípade potreby v decembri prijme nové opatrenia, keďže rýchle šírenie koronavírusu zhoršuje ekonomické vyhliadky.
Rada guvernérov ECB vo štvrtok ponechala kľúčovú sadzbu na nule, depozitnú sadzbu na -0,50 percenta a sadzbu na jednodňové refinančné operácie na 0,25 percenta.
Rada uviedla, že v súčasnej situácii existuje veľké riziko zhoršenia ekonomických vyhliadok eurozóny. Preto bude pozorne sledovať prichádzajúce informácie týkajúce sa napríklad dynamiky pandémie, perspektív potenciálnych vakcín či vývoja kurzu eura.
Rada v decembri na základe aktualizovaných prognóz prehodnotí ekonomické vyhliadky a riziká. Na tomto základe potom pristúpi k rekalibrácii všetkých nástrojov, aby pomohla zmierniť následky pandémie a zabezpečila podporu zotavovania ekonomiky.
Rada guvernérov očakáva, že hlavné úrokové sadzby zostanú na aktuálnych úrovniach, alebo ešte klesnú, kým sa výhľad rastu spotrebiteľských cien nezačne výrazne približovať k inflačnému cieľu ECB. Táto konvergencia sa navyše musí konzistentne prejavovať v dynamike inflácie.
V
V akej mene držať financie?
26. 10. 2020
Euro v súčasnosti zažíva neuveriteľný rast hodnoty. Na jednej strane to vytvára vrásky na tvárach ekonómov ECB, ktorí sa snažia „nakopnúť“ infláciu a súčasne devalvovať euro.
No na druhej strane špekulantom vsádzajúcim na rast eura poskytuje úžasné zisky. Ekonomika eurozóny stojí z približne tretiny na exporte, no ak euro posilňuje zákonite export klesá, čo znižuje ekonomický rast a taktiež export.
V
Investori sa s chuťou vrhli na bruselský dlh
21. 10. 2020
Brusel sa vydal na trhy pozháňať sľúbené miliardy eur. Prostriedky na obnovu koronavírusom zasiahnutej ekonomiky totiž v trezore uložené nemá, a tak rozhodil siete na trhoch s dlhopismi. Investorom ponúkli 10-ročné a 20-ročné bondy.
Celkovo tak Únia do programu SURE zameraného na podporu zamestnanosti a nástroje, ako je kurzarbeit, získala 17 miliárd eur. To je takmer pätina z plánovaného objemu celého programu. „Je to úplná senzácia,“ povedal pre agentúru Reuters k záujmu investorov hlavný analytik holandského finančného ústavu Rabobank Matthew Cairns. „Trhom aj Európskej únii to ukazuje, že po týchto dlhopisoch bude dopyt,“ dodal.
V
Korona zastihla dobre pripravené banky
19. 10. 2020
Bankový sektor v eurozóne je zdravý, no treba posilňovať jeho imunitu. Kríza sa ho zatiaľ výraznejšie nedotkla, ale Európska centrálna banka v uplynulých mesiacoch pristúpila k viacerým opatreniam, ktorými spevnila základy celého ekosystému.
Ešte počas leta predĺžila bankám zákaz výplat dividend minimálne do konca tohto roka a zmiernila tiež požiadavky na výšku držaného kapitálu. Okrem toho len nedávno finančným domom vylúčila časť zadlženia voči centrálnym bankám vo výške 0,30 percenta, vďaka čomu zvýšila takzvaný ukazovateľ pákového pomeru. V praxi to znamená, že za každý poskytnutý úver si banky musia odložiť kvôli možným problémom menej prostriedkov.
V