Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Slovensko získalo z eurofondov takmer 800 miliónov eur
1. 3. 2021
Ministerka Veronika Remišová avizovala balík eurofondov, ktorý Slovensko získa na boj proti kríze spojenej s pandémiou.
Celkovo Slovensko získa 780 miliónov eur v rámci programu RE-ACT. Tie sa budú čerpať ešte v tomto programovom období a teda do konca roku 2023.
Prvé výzvy by mali byť podľa Remišovej vyhlásené v máji alebo júni. "Cieľom je, aby to boli rýchle projekty, všetky musíme stihnúť do konca roka 2023," povedala ministerka.
"Tieto peniaze môžeme použiť na revitalizáciu, obnovu ekonomiky a udržanie pracovných miest," skonštatovala na záver Remišová.
Najviac, až 65 percent z tohto balíka pôjde do operačného programu ľudské zdroje. Veľká časť z toho pôjde na podporu a udržanie pracovných miest, čiže takzvaný kurzarbeit. Ďalšie prostriedky budú investované do projektov na vytvorenie nových pracovných miest.
Ďalších 247 miliónov eur by malo ísť na podporu regiónov (Integrovaný regionálny operačný program), teda napríklad na verejnú dopravu a cyklotrasy, na verejnú zeleň, regionálne školstvo, kultúrnu infraštruktúru či zateplenie domov.
Z balíčka dodatočných peňazí chce Slovensko podporiť aj ľudí v prvej línii boja s pandémiou nového koronavírusu prostredníctvom zvýšenia alokácií do Operačného programu Efektívna verejná správa, a to o 108 miliónov eur.
Ďalších 24 miliónov eur pôjde na podporu ohrozených skupín v rámci Operačného programu potravinovej a základnej materiálovej pomoci, presnejšie na potravinové a hygienické balíčky.
Peniaze dostane Slovensko v dvoch fázach – k 12. februáru 2021 je k dispozícii 616 miliónov eur a zvyšných 164 miliónov eur príde v roku 2022.
V
Obnova ekonomiky musí byť zelená
22. 2. 2021
Z európskeho plánu obnovy k nám najbližších šesť rokov prídu prostriedky za takmer sedem miliárd eur, ktoré sú však podmienené reformami a s dôrazom na ekologické investície.
Na Slovensko poputuje z Bruselu v najbližších šiestich rokoch v rámci plánu obnovy a odolnosti viac ako 6,6 miliardy eur. Náš rezort financií pripravil plán, v ktorom vytýčil päť prioritných oblastí, do ktorých tieto peniaze Slovensko investuje. Ide o vzdelávanie, zdravotníctvo, zelenú ekonomiku, digitalizáciu štátu a vedu spolu s vývojom a výskumom. Peniaze však nedostaneme zadarmo. Európska komisia financie vo forme úverov podmieňuje reformami, ktoré by mali štátom Únie priniesť väčšiu odolnosť a výhodu konkurencieschopnosti nielen v rámci nášho bloku, ale tiež v rámci celého sveta.
V
Amsterdam získal titul: je burzovou jednotkou
15. 2. 2021
Londýnske City stratilo zo svojho lesku. Srdce finančného sektora celej Británie v januári prišlo o pozíciu najväčšej burzy v Európe. Z pomyselného trónu ju zosadil Amsterdam.
Podľa údajov spoločnosti Cboe Europe sa na holandských platformách zobchodovali v januári denne akcie v hodnote 9,2 miliardy eur, čo je v porovnaní s decembrom štvornásobne viac. V prípade Londýna tento ukazovateľ dosiahol v prvom mesiaci tohto roka 8,2 miliardy eur. Na porovnanie, vlani sa v britskom hlavnom meste denne vymieňali cenné papiere v priemere za 17,5 miliardy eur.
V
Nákupy z Británie sú už značne drahšie
12. 2. 2021
Naplniť virtuálny košík v e-shope, potvrdiť objednávku, zaplatiť a už len čakať na kuriéra. Takto fungovali nákupy z Británie až do brexitu. Teraz už kuriér pri dverách nezazvoní. Najprv doručovateľ klienta vyzve, aby si splnil daňové a colné povinnosti súvisiace s objednaným tovarom. Pre nákup tovaru zo Spojeného kráľovstva totiž platia rovnaké pravidlá ako pri tretích krajinách, akými sú napríklad Čína alebo USA.
„Znamená to, že zákazník musí vypísať potrebné dokumenty a dať ich colnému úradu. Clo sa síce vďaka dohode neplatí, pri dovoze z Británie sa však aplikuje daň z pridanej hodnoty.
V