Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Koniec predaja benzínových a naftových áut v roku 2030
16. 11. 2020
Britský premiér Boris Johnson plánuje budúci týždeň oznámiť zákaz predaja nových áut na benzín a naftu od roku 2030, teda o päť rokov skôr, než sa pôvodne plánovalo. Informoval o tom dnes denník Financial Times s odvolaním sa na zdroje z prostredia priemyslu a vlády. Hovorca Downing Street odmietol vec komentovať.
Británia najprv plánovala ako súčasť snahy o znižovanie emisií skleníkových plynov zakázať predaj nových vozidiel na benzín a naftu od roku 2040. Vo februári Johnson termín posunul na rok 2035. Britský ekonomický denník napísal, že britský premiér má teraz v úmysle lehotu znova priblížiť. Na rok 2030 ju údajne posunie v prejave o zelenej politike budúci týždeň. Podobne o veci informoval bez uvedenia zdrojov tiež spravodajský web BBC. Nový harmonogram nebude podľa Financial Times zrejme platiť pre niektoré hybridné automobily, ktoré kombinujú elektrický a fosílny pohon. Tie sa budú môcť predávať do konca roka 2035.
V
Slovensko porastie rýchlejšie ako Európska únia
6. 11. 2020
Hospodársky rast Slovenska bude v najbližších dvoch rokoch o niečo rýchlejší ako celkovo v 19-člennej eurozóne alebo 27-člennej EÚ. Naznačili to vo štvrtok zverejnené jesenné ekonomické prognózy Európskej komisie (EK). Podľa ekonomických predpovedí exekutívy EÚ ekonomika eurozóny sa tento rok prepadne až o 7,8 percenta a ekonomika SR o 7,7 percenta. Zároveň miera hospodárskeho rastu v rokoch 2021 a 2022 vyzerá byť slabšia, ako sa doteraz predpokladalo, čo platí tak pre EÚ ako celok, ako aj pre eurozónu.
Ak v roku 2021 hospodársky rast v eurozóne bude na úrovni 4,2 percenta a v EÚ na úrovni 4,1 percenta, v prípade Slovenska sa odhaduje 4,7-percentný rast. V roku 2022 by ekonomika eurozóny a aj EÚ mala zhodne narásť o 3 percenta, avšak v prípade Slovenska sa rast odhaduje na 4,3 %. Prognózy EK naznačili, že ak Slovensko tento rok ukončí s dvojpercentnou infláciou, tá by na budúci rok mala medziročne klesnúť o 0,7 percenta a v roku 2022 sa vyšplhá na úroveň 1,4 percenta.
V
Prepad českého HDP sa nezastavil
2. 11. 2020
Česká ekonomika v treťom štvrťroku zmiernila svoj prepad, medzikvartálne došlo vďaka nízkej porovnávacej základni k jej rastu. Hrubý domáci produkt očistený o cenové vplyvy a sezónnosť bol v treťom štvrťroku podľa predbežného odhadu o 5,8 percenta nižší ako v rovnakom štvrťroku predchádzajúceho roka a v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom vzrástol o 6,2 percenta.
Negatívny medziročný vývoj HDP bol spôsobený predovšetkým poklesom tvorby kapitálu a nižšou spotrebou domácností.
K poklesu hrubej pridanej hodnoty došlo vo väčšine odvetví národného hospodárstva. Negatívny vplyv na zníženie HPH mal najmä vývoj v priemysle a v skupine odvetví obchodu, dopravy, ubytovania a pohostinstvá.
Zamestnanosť klesla oproti rovnakému štvrťroku minulého roka o 1,7 percenta a oproti predchádzajúcemu štvrťroku o 0,1 percenta.
V
ECB menovú politiku nezmenila, kľúčovú sadzbu necháva na nule
30. 10. 2020
Európska centrálna banka v súlade s očakávaniami nezmenila nastavenie menovej politiky. Uviedla, že pozorne sleduje vývoj pandémie a v prípade potreby v decembri prijme nové opatrenia, keďže rýchle šírenie koronavírusu zhoršuje ekonomické vyhliadky.
Rada guvernérov ECB vo štvrtok ponechala kľúčovú sadzbu na nule, depozitnú sadzbu na -0,50 percenta a sadzbu na jednodňové refinančné operácie na 0,25 percenta.
Rada uviedla, že v súčasnej situácii existuje veľké riziko zhoršenia ekonomických vyhliadok eurozóny. Preto bude pozorne sledovať prichádzajúce informácie týkajúce sa napríklad dynamiky pandémie, perspektív potenciálnych vakcín či vývoja kurzu eura.
Rada v decembri na základe aktualizovaných prognóz prehodnotí ekonomické vyhliadky a riziká. Na tomto základe potom pristúpi k rekalibrácii všetkých nástrojov, aby pomohla zmierniť následky pandémie a zabezpečila podporu zotavovania ekonomiky.
Rada guvernérov očakáva, že hlavné úrokové sadzby zostanú na aktuálnych úrovniach, alebo ešte klesnú, kým sa výhľad rastu spotrebiteľských cien nezačne výrazne približovať k inflačnému cieľu ECB. Táto konvergencia sa navyše musí konzistentne prejavovať v dynamike inflácie.
V