Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Česká pobočka Poštovej banky končí
26. 4. 2021
Česká pobočka Poštovej banky, ktorá patrí do skupiny J&T, po ôsmich rokoch končí. Pobočkovú sieť banky na Slovensku preberie sesterská 365.bank.
Napísal to dnes portál Seznamzpravy.cz. Väčšinu úverov banky prevezme centrála na Slovensku.
Zmena podľa portálu súvisí s prestavbou biznisu peňažného ústavu. Banka zo skupiny J&T opúšťa korporátny biznis v prospech drobných klientov.
Všetci klienti Poštovej banky dostali informáciu o jej odchode z Česka minulý rok. Definitívne ukončenie činnosti banky v Česku má nastať k 30. júnu.
Poštová banka pôvodne patrila do impéria slovenského biznismena Maria Hoffmanna. V roku 2012 získala väčšinový podiel v banke skupina J&T, ovládaná miliardárskymi rodinami Jakabovič a Tkáč.
O tri roky neskôr banka prešla pod takmer výlučnú kontrolu J&T v rámci veľkého majetkového vysporiadania s Hoffmannom v hodnote 500 miliónov eur.
V minulom roku zarobila česká pobočka Poštovej banky 71 miliónov korún (2,7 milióna eur), vyplýva to zo zverejnenej výročnej správy. O rok skôr bola v strate 33 miliónov korún (1,27 milióna eur).
V
Explózia u susedov postavila do pozoru celú Európsku úniu
21. 4. 2021
Český minister obchodu a priemyslu Karel Havlíček oznámil, že ruská spoločnosť Rosatom bude v priebehu niekoľkých dní vyradená z tendra na dostavbu jadrovej elektrárne Dukovany.
Slová o štátnom terorizme, vzájomné vyhostenie veľkého počtu diplomatov a ostré reakcie partnerov z Európskej únie. Ale i otázniky nad skutočným rozsahom ruských špionážnych aktivít v Európe, budúcnosťou vzájomného obchodu najmä v oblasti energetiky a využívanie vakcín Sputnik V v boji proti ochoreniu COVID-19.
Toto všetko vyvolalo víkendové oznámenie najvyšších českých predstaviteľov, že za dvoma silnými výbuchmi v muničnom sklade v obci Vrbětice neďaleko Zlína, ktoré si pred necelými siedmimi rokmi vyžiadali dvoch mŕtvych a materiálne škody vo výške 40 miliónov eur, stoja dvaja agenti ruskej tajnej služby GRU. Partnerské krajiny bijú na poplach a radia sa o spoločnej pozícii voči Moskve.
Prečítajte si, ako sa vyhrocuje diplomatický spor medzi Prahou a Moskvou, čo chystá EÚ vrátane Slovenska aj aký dosah bude mať kauza na biznis s Rusmi.
V
City of London dopláca na brexit viac, než sa čakalo
19. 4. 2021
Vyše 400 britských finančných spoločností presunulo v dôsledku brexitu aktivity, pracovné miesta a aktíva v hodnote približne jedného bilióna libier (1,15 bilióna eur) z Británie do krajín Európskej únie. Poukázala na to koncom tohto týždňa zverejnená štúdia inštitútu New Financial, podľa ktorej bude situácia pre britské spoločnosti ešte horšia.
"Predpokladáme, že tieto čísla sú podhodnotené a časom budú rásť," uvádza sa v štúdii. Finančné služby neboli zahrnuté do obchodnej dohody medzi EÚ a Britániou platnej od januára tohto roka a ako štúdia uviedla, nedá sa očakávať, že by EÚ bola v tomto smere do budúcnosti ústretová.
Podľa New Financial bolo v dôsledku brexitu z Británie presunutých alebo sa v nových finančných centrách EÚ vytvorilo približne 7 400 pracovných miest. Ako však povedali bankári pre agentúru Reuters, presun niektorých zamestnancov predbežne zbrzdila pandémia nového koronavírusu.
Ako dodala štúdia New Financial, celkovo presunulo svoje aktivity z Británie približne 440 spoločností. To je omnoho viac, než predpokladal New Financial v roku 2019. Navyše inštitút predpokladá, že reálny počet dosahuje omnoho viac než 500 firiem.
V tomto smere najviac z brexitu vyťažil írsky Dublin, do ktorého sa presunulo 135 spoločností. Nasleduje Paríž so 102 finančnými spoločnosťami, Luxemburg (95), Frankfurt nad Mohanom (63) a Amsterdam (48). Banky presunuli alebo presúvajú z Británie do Európskej únie aktíva za viac ako 900 miliárd libier, zatiaľ čo poisťovne a správcovia aktív presunuli aktíva za viac než 100 miliárd libier.
V
Vyslanie na územie Veľkej Británie a Severného Írska od 1. januára 2021
9. 4. 2021
Dohoda o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej určila, že vystavené dokumenty A1 zostávajú v platnosti naďalej, teda aj po 31. 12. 2020 do konca obdobia, na ktoré boli vystavené.
Prípadne platia do dňa ukončenia činností, na ktoré boli vystavené, ak takýto deň predchádza poslednému dňu obdobia, na ktorý boli vystavené. Dokumenty A1 určujú, pod legislatívu ktorého štátu zamestnanec alebo SZČO patrí v oblasti sociálneho zabezpečenia. Zamestnávatelia, zamestnanci, resp. SZČO postupujú v situáciách, ktoré vznikli po 1. januári 2021 rovnako ako pred týmto dátumom. To znamená, že sa aj po brexite naďalej určuje uplatniteľná legislatíva v zmysle Dohody a stále sa uplatňuje inštitút vyslania vrátane vystavovania dokumentov A1. Postupy pri určovaní uplatniteľnej legislatívy a podmienky vyslania na územie Veľkej Británie a Severného Írska sa nezmenili a ďalej platia pravidlá ako pred 1. januárom 2021. Súčasne však platí, že podmienky na vstup, pobyt a pracovné podmienky pracovníkov vyslaných na územie Spojeného kráľovstva sa riadia od 1. 1. 2021 jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi.
K