Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Brusel chce od AstraZenecy vymôcť milióny
31. 5. 2021
Európska únia v stredu požiadala súd v Belgicku, aby udelil spoločnosti AstraZeneca pokutu vo výške miliónov eur pre nedodržanie dodávok očkovacej látky proti COVID-19.
EÚ tiež obvinila spoločnosť z toho, že nevyvinula maximálnu snahu pri dodržaní dodávok vakcín, informovala agentúra AFP.
Európska únia už podnikla právne kroky voči britsko-švédskej farmaceutickej spoločnosti a požaduje, aby AstraZeneca dopredu zaplatila pokutu vo výške desať miliónov eur a k tomu ešte "desať eur za každú dávku a deň omeškania".
EÚ chce takto AstraZenecu prinútiť, aby do konca júna dodala približne 90 miliónov dávok vakcín, tak ako bolo dohodnuté v zmluve.
AstraZeneca sa však odvoláva na časť zmluvy, ktorá hovorí o "maximálnom možnom úsilí" spoločnosti a na to, že vo výrobe nastalo omeškanie.
Právnik EÚ Rafael Jafferali však argumentuje tým, že spoločnosť uprednostnila dodávky pre Veľkú Britániu a zároveň nevyvinula maximálnu snahu pri zvýšení produkcie v závode v Holandsku, ktorý prevádzkuje spoločnosť Halix.
V
Oceliari sa môžu mať lepšie, pomôcť však musí Brusel
26. 5. 2021
Kolísavý dopyt ovplyvnený pandémiou, lacná konkurencia z Ázie, ochrana hraníc či rekordné ceny emisných povoleniek. To všetko sú faktory, ktorým musia čeliť európski producenti ocele vrátane košickej U. S. Steel.
Práve tlak na znižovanie uhlíkovej stopy je dôvod, prečo americké vedenie spoločnosti trápi budúcnosť našej najväčšej huty. Tá v poslednom období vysielala zmiešané signály. V minulom roku musela prepúšťať, odstaviť jednu časť výroby a vykázala zisk deväť miliónov dolárov. Následne sa situácia stabilizovala, ožil dopyt a s ním prišiel aj dôvod na opätovný štart prevádzky tretej vysokej pece. Okrem toho sa začalo dariť aj finančne. Len za prvý kvartál totiž dokázala vygenerovať zisk pred zdanením na úrovni 105 miliónov dolárov.
V
Kríza sa ešte neskončila, ECB musí ponechať kohútiky s naplno otvorené
26. 5. 2021
Európska centrálna banka (ECB) musí zatiaľ ponechať svoje kohútiky s peniazmi naplno otvorené, pretože ekonomika eurozóny aj napriek pokroku pri očkovaní stále zápasí s pandémiou nového koronavírusu.
Keď budú guvernéri na najbližšom zasadnutí 10. júna hodnotiť tempo nákupov núdzových dlhopisov, ekonomika regiónu už bude na tom lepšie.
Počet nových prípadov ochorenia COVID-19 v bloku totiž klesá a počet zaočkovaných stúpa. Ale Sturnaras upozornil, že zotavovanie hospodárstva zostáva krehké.
A hoci inflácia naberá tempo, nie sú k dispozícii dôkazy, že si ho v dohľadnej budúcnosti udrží. Je tak príliš skoro na to, aby ECB spomalila nákupy dlhopisov.
„Samozrejme, došlo k zrýchleniu očkovania, ale stále existujú cestovné obmedzenia, takže nemôžem povedať, že sme už vyšli z lesa,“ poznamenal Sturnaras, ktorý je tiež guvernérom gréckej centrálnej banky.
Vzhľadom na to, že podľa prognózy sa má inflácia v eurozóne v nadchádzajúcich rokoch udržať pod 2-percentným cieľom ECB, Stournaras podporil pokračovanie nákupu dlhopisov v rámci programu Pandemic Emergency Purchase Program (PEPP) v hodnote 1,85 bilióna eur v doterajšom tempe.
„V súčasnosti nevidím dôvod na akékoľvek zmeny (v tempe PEPP),“ uviedol.
ECB zvýšila nákupy v polovici marca a odvtedy sa pohybujú na úrovni 80 miliárd eur mesačne. A hoci aj prezidentka ECB Christine Lagardová naznačila, že je príliš skoro na diskusiu o ukončení mimoriadnych opatrení, niektorí konzervatívni členovia Rady guvernérov ECB ich chcú obmedziť.
Podľa Sturnarasa však čas upustiť od programu PEPP, ktorý má trvať minimálne do marca 2022, ešte nenastal.
V
Sulík rokoval o eurofondoch
21. 5. 2021
Ministerstvo hospodárstva chce do konca tohto rozpočtového obdobia vyčerpať všetky eurofondy.
Po štvrtkovom rokovaní s predsedami vyšších územných celkov v Ružomberku o tom informoval minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Na stretnutí sa hovorilo o získavaní regionálnych investícií, ale aj o spolupráci pri čerpaní eurofondov v novom programovom období.
Šéf rezortu hospodárstva zdôraznil, že čerpanie eurofondov nie je vždy jednoduché. Pomôcť podľa neho dokáže okrem jasne nastavených pravidiel najmä informovanosť.
"Je si čo povedať. Ide o to, aby sme lepšie čerpali eurofondy, ale aj aby župani mali informácie o priemyselných parkoch, ktorým sa ministerstvo dosť intenzívne venuje. Takisto k investičnej pomoci, ktorú chceme smerovať najmä na východ a do najmenej rozvinutých okresov. Tiež je aktuálnou témou plán obnovy," povedal Sulík.
V ďalšom rozpočtovom období, keď začne platiť tzv. partnerská dohoda, má MH ambíciu vyčerpať pridelené eurofondy ako prvé. "Čím skôr fondy vyčerpáme, tým skôr môžu z nich urobené investície začať vyvíjať pozitívne účinky. O to viac to pomôže ľuďom," dodal minister hospodárstva.
Šéf združenia samosprávnych krajov SK8 a predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič povedal, že takéto stretnutie vítajú. Podotkol, že dostali nemalú úlohu – vypracovať integrované územné stratégie, ktoré sú kľúčom na čerpanie regionálnych peňazí.
V