Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Brusel predstavil revolúciu v energetike
15. 7. 2021
Zelení chcú ešte prísnejšie limity, priemysel zas viac času na dosiahnutie uhlíkovej neutrality. Rozdielne názory majú na nový klimaticko-energetický legislatívny balíček, ktorý dnes predstavila Európska komisia, tiež jednotlivé členské štáty.
Vedci zasa tlačia na vylúčenie biomasy z kategórie zelených zdrojov, no očakáva sa, že silno zalesnené krajiny ako Švédsko či Fínsko sa budú biomasy zastávať. Únia chce tiež sprísniť systém obchodovania s emisnými kvótami, čo sa zrejme nebude páčiť Poľsku, ktoré je uhoľnými elektrárňami posiate. Krajiny starého kontinentu tak čakajú náročné boje o dosiahnutie kompromisov aj v nasledujúcich oblastiach.
V
Európska centrálna banka bude tolerovať prekročenie inflačného cieľa
9. 7. 2021
Európska centrálna banka vo štvrtok oznámila, že bude tolerovať dočasné prekročenie dvojpercentného inflačného cieľa.
Zvýšenie flexibility tolerovania odchýlok inflácie od cielenej úrovne, ktorá bola doteraz rigidne nastavená, umožní centrálnej banke vo Frankfurte nad Mohanom udržiavať nízke úrokové sadzby dlhšie.
Zmena nastavenia cieľa menovej politiky je súčasťou strategickej revízie banky, ktorú ohlásila jej prezidentka Christine Lagardová v novembri 2019.
V
Brusel zverejnil hospodárske prognózy
7. 7. 2021
Slovensko by v roku 2021 malo mať desiaty najrýchlejší rast HDP v 27-člennej Európskej únii na úrovni 4,9 percenta. V roku 2022 by už malo poskočiť na šiestu priečku hospodárskeho rastu - 5,3 percenta.
Vyplýva to z letných hospodárskych prognóz Únie, ktoré v stredu zverejnila Európska komisia.
Hospodársky rast Únie ako celku a rovnako aj 19-člennej eurozóny by mal byť v roku 2021 na úrovni 4,8 percenta HDP a v roku 2022 s miernym poklesom na úrovni 4,5 percenta HDP.
Komisia za tohoročných rekordérov ekonomického rastu považuje Rumunsko (7,4 percenta) a Írsko (7,2 percenta), potom Maďarsko (6,3 percenta) a Španielsko (6,2 percenta), najmenší rast predpovedá Fínsku (2,7 percenta) a Dánsku (3 percentá).
Na budúci rok by rozdiely v raste ekonomiky medzi členskými krajinami mali byť menšie, keď najciteľnejší hospodársky rast očakáva Španielsko (6,3 percenta) a Grécko (6 percenta), najmenší Fínsko (2,9 percenta), a potom Luxembursko a Holandsko (3,3 percenta).
V
Ekonomika sa začína zotavovať, hlásia nemeckí ekonómovia
28. 6. 2021
Nemecké hospodárstvo sa síce zotavuje, priemysel však naďalej čelí viacerým problémom. Podľa ekonómov popredných nemeckých finančných inštitúcií zvyšujúca sa súkromná spotreba prispeje v druhej polovici roka k hospodárskemu rastu.
"Vzhľadom na klesajúce počty nakazených a uvoľňovanie pandemických obmedzení je v podstate cesta voľná," povedala v prieskume agentúry DPA ekonómka Allianz Katharina Utermöhlová. Marc Schattenberg z Deutsche Bank taktiež očakáva výrazný vzostup súkromnej spotreby, no poukazuje na nedostatok materiálov a komponentov, s ktorým v súčasnosti zápasia viaceré priemyselné odvetvia.
Veronika Grimmová z poradenského zboru nemeckej vlády upozorňuje na problémy s dodávkami mikroprocesov pre automobilový priemysel či dreva pre stavebný sektor: "Otázka znie: Ako rýchlo sa tieto omeškania vyriešia? To ovplyvní rast priemyslu a predovšetkým stavebníctvo."
Všetci ekonómovia varujú pred prehnanou eufóriou zo skončenia sa pandémie nového koronavírusu a jej dôsledkov na hospodárstvo. "Najväčšie riziko pre túto prognózu spočíva v opätovnom náraste počtu nakazených. Pri uvoľnení opatrení je preto stále potrebná ostražitosť," zdôrazňuje ekonómka štátnej bankovej skupiny KfW Fritzi Köhler-Geibová.
V