Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Nemecký index je na desaťdňovom maxime
28. 9. 2021
Nemecké akcie dnes po začiatku obchodovania vystúpili na desaťdňové maximum. Výsledok nemeckých parlamentných volieb vylúčil možnosť, že sa sformuje čisto ľavicová koalícia.
Všeobecne európske trhy ťažia z rastu ceny ropy, ktorý tlačí nahor aj akcie ropných spoločností. Euro na výsledok volieb v najväčšej európskej ekonomike príliš nereagovalo.
Hlavný index frankfurtskej burzy DAX dnes okolo 9:45 posilňoval o 0,9 percenta na 15.666,52 bodu. Paneurópsky index STOXX 600 v rovnakom čase stúpal o zhruba pol percenta na 465,44 bodu. Euro k doláru odpisovalo 0,2 percenta na 1,1703 amerických dolárov.
Nemecké parlamentné voľby vyhrali sociálni demokrati vedení kancelárskym kandidátom Olafom Scholzom, ktorí získali 25,7 percenta hlasov. Konzervatívna únia CDU / CSU Scholzovho soka Armina Lascheta skončila druhá s 24,1 percenta hlasov, čo je jej najhorší výsledok v povojnových dejinách Nemecka.
V
Johnson chce nasadiť armádu, Vianoce sú v ohrození
28. 9. 2021
„Zásobovacia búrka“, ktorá zúri vo Veľkej Británii, prinútila tamojšiu vládu uvažovať o ráznych krokoch. Zatiaľ čo premiér Boris Johnson v súvislosti s nedostatkom paliva na čerpacích staniciach po celej krajine hovorí o nasadení armády, britská vláda pristúpila k úpravám v novozavedenom pobrexitovom vízovom systéme.
Cieľ je jasný. Pokúsiť sa zabrániť výraznejším škodám, ktoré zásobovacia kríza môže britskej ekonomike ešte napáchať. Neznamená to však, že krajina má nedostatok potravín či paliva. Problém je v tom, že ich nemá kto rozvážať, čo naplno ukázalo enormnú závislosť Britov od pracovnej sily a dodávok zo zahraničia.
Denník Financial Times v tejto súvislosti uviedol, že počas nedele nemalo dostatok pohonných látok 50 až 85 percent čerpacích staníc, s výnimkou tých na diaľniciach či pri niektorých supermarketoch. Reuters píše, že problém sa má dokonca týkať až 90 percent staníc. Vodiči tak doslova rozpútali boj o palivo, ktoré ešte bolo k dispozícii, a na čerpacích staniciach sa vytvárali dlhé rady, čo sa v niektorých prípadoch nezaobišlo bez potýčok.
V
Európa odvracia zdražovanie energií
24. 9. 2021
Rastúce ceny energií, poloprázdne zásobníky plynu i nespoľahlivé počasie znepokojujú pred blížiacou sa zimou európske firmy, domácnosti aj vlády. Situácia je mimoriadne vážna pri elektrine aj plyne, kde burzy vystrelili nahor o desiatky percent.
V Británii hrozia krachy dodávateľov energií. Na juhu Európy či v Česku sa zase snažia ochrániť spotrebiteľov s nižšími príjmami. Kroky pripravuje aj Slovensko.
V
Masívne zdražovanie zasiahlo celú Európu
24. 9. 2021
Zvýšenie zálohových platieb napríklad za elektrinu onedlho prekvapí nejedného Európana. Práve energie totiž v auguste najvýraznejšie ovplyvnili spotrebiteľské ceny v celej Európskej únii.
Ruku k dielu však pridal aj priemyselný tovar, palivá, služby, alkohol či potraviny, čo spôsobilo najvyššiu infláciu v Európe za posledných 10 rokov. V rámci Únie totiž zmohutnela o 3,2 percenta, v eurozóne štatistici hlásili medziročný skok o rovné tri percentá.
„Hlavným dôvodom týchto čísel je postpandemická situácia, keď dochádza k prudkému oživovaniu globálnej ekonomiky, čo tlačí ceny nahor. Navyše, to všetko v prostredí, do ktorého centrálne banky pumpovali bezprecedentné množstvo 'nových' peňazí,“ vysvetlil súčasný vývoj hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.
V