Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Bank of England je pripravená zvýšiť úrokové sadzby
18. 10. 2021
Guvernér britskej centrálnej banky Bank of England Andrew Bailey v nedeľu naznačil, že banka je prvýkrát od vypuknutia pandemickej krízy pripravená zvýšiť úrokové sadzby.
Podľa neho súčasný vzostup inflácie bude dočasný, no prudký vzostup cien energií ju bude tlačiť dlhší čas nahor, čím narastá riziko prognóz vyššej inflácie.
"Menová politika nemôže vyriešiť problémy na dodávateľskej strane, no budeme musieť konať, ak uvidíme riziká najmä z hľadiska stredno- a dlhodobých prognóz vývoja inflácie," cituje agentúra Reuters vyjadrenia guvernéra počas diskusie skupiny G30.
"To je dôvod, pre ktorý to Bank of England signalizovala, a toto je ďalší podobný signál, že budeme musieť konať," dodal Bailey. "Samozrejme, tento krok príde v rámci našich stretnutí o menovej politike."
Banka predpovedá britskú mieru inflácie nad štyri percentá, čo predstavuje dvojnásobok jej cieľa. Dôvodom je otváranie svetovej ekonomiky po pandemických lockdownoch, nedostatok viacerých materiálov a zamestnancov, ako aj nárast cien energií.
V
V EÚ výrazne klesá predaj áut
15. 10. 2021
Predaj nových osobných automobilov v Európskej únii sa v septembri medziročne znížil o 23,1 percenta na 718 598 vozidiel. Ide o najnižší počet za mesiac september od roku 1995.
Pokles bol z veľkej časti spôsobený nedostatočnou ponukou vozidiel v dôsledku pretrvávajúceho globálneho nedostatku polovodičov, ktorý spôsobila pandémia covid-19. Dnes o tom informovalo Európske združenie výrobcov automobilov. V Českej republike bol pokles miernejší.
Najväčšie európske automobilové trhy zaznamenali v septembri dvojciferný pokles: Taliansko o 32,7 percenta, Nemecko o 25,7 percenta, Francúzsko o 20,5 percenta a Španielsko o 15,7 percenta.
Od januára do septembra, teda za prvé tri štvrťroky, počet nových registrácií v EÚ medziročne vykazuje rast o 6,6 percenta na 7,53 milióna vozidiel.
V Českej republike sa v septembri podľa Európskeho združenia predajcov predalo medziročne o 16,2 percenta menej nových osobných áut, celkom 14 165. Za prvých deväť mesiacov roku ale počet registrácií vykazuje rast, a to o 9,1 percenta na 161 824.
V
Británia chce riešiť nedostatok pracovných síl
15. 10. 2021
Británia ponúkne šesťmesačné pracovné víza pre 800 mäsiarov zo zahraničia, aby zabránila tomu, že bude potrebné prasatá zabíjať vo veľkom. Krajina sa potýka s nedostatkom pracovníkov v určitých profesiách aj s komplikáciami v dodávateľských reťazcoch.
Agentúra Reuters napísala, že britskí poľnohospodári tvrdia, že kombinácia vplyvov brexitu a pandémie covid-19 viedla k exodu východoeurópskych pracovníkov z bitúnkov a od spracovateľov mäsa. Zostáva im tak približne 120-tisíc svíň, ktoré nemá kto poraziť.
"Povolíme mäsiarom na bitúnkoch a ľuďom pracujúcim pri spracovaní bravčového prísť sem na obmedzenú dobu maximálne šesť mesiacov na základe programu pre sezónnych pracovníkov," povedal dnes minister životného prostredia George Eustice.
"To nám pomôže vyriešiť náš terajší problém, kedy sa ošípané nahromadili na farmách," dodal. Tvrdí, že brexit nie je hlavnou príčinou toho, že v Británii chýba pracovná sila.
V
Prvé zelené dlhopisy EÚ vyvolali rekordný záujem investorov
13. 10. 2021
Prvé zelené dlhopisy, ktoré dnes vydáva Európska únia, sa stretli s rekordným záujmom, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na informácie od hlavného manažéra ponuky.
EÚ ponúka 15-ročné dlhopisy za 12 miliárd eur, záujem však bol o dlhopisy za viac ako 135 miliárd eur. Ponuka tak bola rekordná ako z hľadiska veľkosti emisie, tak aj z hľadiska vyššieho dopytu po zelených dlhopisoch.
EÚ tak urobila prvý krok k tomu, aby sa stala najväčším emitentom dlhopisov, ktoré budú financovať aktivity priateľské k životnému prostrediu.
Z dlhopisov sa majú financovať environmentálne projekty v rámci fondu na obnovu únie po pandémii ochorenia covid-19. Budú financovať až 30 percent programu EÚ pre obnovu po covide-19, ktorý má poskytovať granty a pôžičky členským krajinám až do konca roka 2026 a k dispozícií má mať až 800 miliárd eur.
Celkovo by tak EÚ mohla vydať zelené dlhopisy až za 250 miliárd eur, čo by z EÚ urobilo najväčšieho emitenta zelených dlhopisov na svete.
Analytici BOFA Securities očakávajú, že EÚ by ročne mohla vydať zelené dlhopisy za 35 až 45 miliárd eur. To zodpovedá tomu, čo vydali všetci európski štátni a nadnárodní dlžníci v roku 2020.
V