Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Poľsko dočasne zruší DPH na potraviny
12. 1. 2022
Poľská vláda v snahe o spomalenie inflácie dočasne zruší daň z pridanej hodnoty (DPH) na potraviny a zníži DPH na pohonné hmoty.
Od 1. februára začne v Poľsku platiť nulová DPH na potraviny. DPH na benzín a diesel klesne z 23 percent na 8 percent, čo by malo znížiť ceny motorových palív v prepočte o 15 centov na liter.
Dočasné zníženie DPH bude platiť šesť mesiacov a má zmierniť vplyv vysokej inflácie na finančnú situáciu domácností, uviedol premiér Mateusz Morawiecki.
Na väčšinu potravín s výnimkou luxusných tovarov platí v Poľsku DPH vo výške 5 percent, ktorá sa na šesť mesiacov zníži na nulu. To zaťaží rozpočet sumou v prepočte 1,54 miliardy eur, uviedol Morawiecki.
Poľská vláda reaguje dočasným znížením DPH na prudké zrýchlenie inflácie. Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien sa v decembri zvýšilo na 8,6 %.
V
Inflácia v eurozóne v decembri vystúpila na päť percent
10. 1. 2022
Miera inflácie v eurozóne v decembri vystúpila na päť percent, čo je najvyššia hodnota od zavedenia spoločnej európskej meny euro pred dvadsiatimi rokmi.
Vo svojom rýchlom odhade to dnes oznámil európsky štatistický úrad Eurostat.
Miera inflácie v eurozóne v decembri vystúpila na päť percent, čo je najvyššia hodnota od zavedenia spoločnej európskej meny euro pred dvadsiatimi rokmi.
Vo svojom rýchlom odhade to dnes oznámil európsky štatistický úrad Eurostat.
Inflácia bez započítania cien potravín a energií sa zrýchlila na 2,7 percenta.
Motorom inflácie boli aj naďalej ceny energií, ktoré medziročne vzrástli o 26 percenta po +27,5 percenta v novembri. Ceny potravín, alkoholu a tabaku sa zvýšili o 3,2 % (november: 2,2 percenta), ceny priemyselných tovarov mimo energií o 2,9 percenta (2,4 percenta) a ceny služieb o 2,4 percenta.
Tempo rastu spotrebiteľských cien sa tak naďalej pohybuje výrazne nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
V
Inflácia v eurozóne je blízko svojho vrcholu, tvrdí ECB
5. 1. 2022
Inflácia v eurozóne je blízko svojho vrcholu, myslí si člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky Francois Villeroy de Galhau.
Utorková správa francúzskeho štatistického úradu INSEE ukázala, že inflácia v druhej najväčšej ekonomike eurozóny v decembri stagnovala. Francúzske spotrebiteľské ceny v decembri medziročne stúpli o 2,8 percenta, rovnako ako v novembri.
Villeroy de Galhau, ktorý je guvernérom francúzskej centrálnej banky, v tom vidí prvé signály stabilizácie a očakáva, že cenové tlaky sa počas tohto roka znížia. "Inflácia je blízko svojho vrcholu v našej krajine aj v eurozóne," uviedol v utorok Villeroy.
Dodal, že ECB naďalej veľmi pozorne sleduje vývoj, ale v priebehu roka počíta s postupným poklesom problémov v rámci dodávateľského reťazca, rovnako ako tlaku zo strany cien energií.
V
Európske ceny plynu aj elektriny pokračujú v poklese
31. 12. 2021
Európske ceny plynu aj elektriny pokračovali na začiatku nového týždňa v poklese. Dôvodom bol prísľub zvýšenia dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG) do Európy.
Cena plynu sa v utorok (21. 12.) dostala na nové rekordné maximum nad 180 eur za megawatthodinu (MWh). Dôvodom bolo výrazné zníženie dodávok ruského plynu. V pondelok už cena plynu klesla na polovicu v porovnaní s týmto rekordom a zrejme zaznamená najdlhšie znižovanie za dva mesiace. Do Európy totiž mieria dodávky LNG, ktoré by mali uvoľniť napätú situáciu na trhu s energiami. Energetická kríza v uplynulých týždňoch prinútila niektoré európske firmy z oblasti ťažkého priemyslu obmedziť produkciu.
Referenčný európsky kontrakt na plyn s dodávkou v najbližšom mesiaci na burze v Amsterdame v pondelok padol až o 19 percent na 90 eur za MWh, čo bolo najmenej od 6. decembra. Zlacňovanie plynu tlačí nadol aj ceny elektriny. Nemecký kontrakt na elektrinu s dodávkou v januári stratil 36 percent a jeho cena sa znížila na 220 eur za MWh a cena francúzskej elektriny s dodávkou v budúcom mesiaci klesla o 22 percent.
V