Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Grécko zvažuje ďalšiu pomoc na zmiernenie vysokých cien energií
19. 4. 2022
Grécko zvažuje ďalšie opatrenia na zmiernenie dôsledkov rastúcich cien elektrickej energie na obyvateľstvo. Urobí tak vtedy, ak Európska únia nepríde v dohľadnom čase s adekvátnymi opatreniami.
Povedal to v pondelok hovorca gréckej vlády Giais Oikonomu.
Invázia Ruska na Ukrajinu spôsobila, že už dovtedy rastúce ceny zemného plynu tempo rastu ešte zrýchlili, pritom v mnohých krajinách je plyn kľúčový pri výrobe elektriny.
Aj Grécko je silne závislé od dovozu komodít z Ruska. Z tejto krajiny dováža 40 percent z celkovej spotreby plynu a 26 percent, čo sa týka spotreby ropy.
Ako povedal Oikonomu novinárom, ak z európskej strany nepríde rýchla odpoveď, Grécko prijme vlastný plán ďalšej pomoci v súvislosti s cenami elektriny.
Konkrétne kroky zverejní vláda "v blízkej budúcnosti," dodal. Od minulého roka minulo Grécko v dôsledku vysokých cien elektrickej energie na dotácie pre podniky, farmárov a domácnosti približne 4 miliardy eur.
V
Inflácia v EÚ prepisuje rekordy
15. 4. 2022
V trhovej ekonomike sa môžu ceny tovarov a služieb kedykoľvek meniť. Niektoré ceny rastú, iné zasa klesajú. O inflácii hovoríme vtedy, keď dochádza k všeobecnému rastu cien tovarov a služieb, nielen k rastu cien jednotlivých položiek. Vtedy, keď za jedno euro dnes kúpite menej ako včera.
Ak o rok budete mať na účte rovnakých tisíc eur ako dnes a inflácia by bola 10 percent, nakúpite za ne toľko tovarov, ako keby ste mali len 900 eur. V tom je jej sila, odkrajuje z kúpyschopnosti pomaly a nenápadne.
V
Z Bruselu čoskoro príde 12 miliárd, no odborníci sú skeptickí
15. 4. 2022
Lehoty na čerpanie starých eurofondov sa s istotou skracujú. Tie nahradia dva nové balíčky. Jeden z nich, plán obnovy, sa začal kreovať v roku 2020 a príčinou bola svetová pandémia. Okrem tejto šesťmiliardovej injekcie by čoskoro mali prísť aj nové „štandardné” fondy. Tie sa na čas dostali na vedľajšiu koľaj. Nateraz sa to pohlo.
Po tom, čo vláda nedávno odklepla návrh, sa v stredu dostal na pripomienkovanie aj materiál, ktorý podrobne opisuje možné využitie. Samotný koncept pripravovali od februára 2021. Hovoríme tak o prerozdelení historicky najväčšej injekcie európskych peňazí v hodnote 12,6 miliardy eur, k čomu má Slovensko pridať z rozpočtu ďalších 2,9 miliardy.
Odborníci v ňom už teraz vidia nedostatky. Kritický je aj Ján Rudolf. Tvrdí, že oproti predošlému obdobiu sa urobili len kozmetické úpravy a dokument, ktorý sa ponáša na svojho predchodcu, mali podľa experta radšej úplne prekopať. „Povýšili sme transparentnosť nadovšetko. Byť najtransparentnejší je síce dobré, ale efektivite čerpania to nepomáha. V tom patríme k najhorším. Z 27 krajín Únie sme v príprave v poslednej päťke,“ povedal Rudolf.
V
Brusel chce plnšie zásobníky plynu
11. 4. 2022
Doteraz sa v Európe zhoda na protiruských sankciách hľadala pomerne ľahko. Všetci však vedeli, že keď sa objaví otázka energií, bude problém. A tieto očakávania sa aj stali realitou.
Tento týždeň už niektoré členské krajiny váhali, či prikývnuť na embargo na ruské uhlie. V piatom balíku sankcií sa nakoniec objavilo. O tých surovinách, ktoré by zaboleli Európanov aj Rusov, však diskusia stále pokračuje.
Okamžitý zákaz dovozu ruskej ropy a plynu zatiaľ nie je na stole. Únia skôr presadzuje postupné zbavovanie sa závislosti od energetickej veľmoci.
Komisia už minulý mesiac navrhla legislatívu, pomocou ktorej sa chce stať nezávislou od ruských fosílnych palív ešte pred rokom 2030. Začať sa má s plynom. Jedným z opatrení je, aby štáty naplnili svoje zásobníky aspoň na 90 percent kapacity vždy do 1. novembra.
V