Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
EÚ schválila ďalší balík sankcií voči Rusku
28. 2. 2022
Štáty Európskej únie dnes schválili druhý balík sankcií proti Rusku v reakcii na jeho útok proti Ukrajine. Európsky blok popri obmedzení významných sektorov ruskej ekonomiky zmrazí majetok prezidenta Vladimira Putina a ministra zahraničia Sergeja Lavrova.
Po rokovaní unijných ministrov zahraničia to uviedol lotyšský minister Edgars Rinkévičs. EÚ tiež začala prípravu ďalšieho balíka opatrení, ktoré majú ešte zásadnejšie ochromiť ruskú ekonomiku.
Tresty pre oboch vrcholných politikov sú súčasťou druhého balíka protiruských sankcií, na prijatie ktorého vo štvrtok vyzvali prezidenti a premiéri unijných krajín. Ministri sa zhodli na zmrazení ich majetku, cesty do EÚ im však v záujme možného diplomatického vyriešenia konfliktu nezakázali.
Ďalšie sankcie majú obmedziť ruský prístup ku kapitálu, sú zamerané na energetiku, dopravu či obchod. Zasiahnu tiež 70 percent ruského bankového trhu.
Majú tiež okrem iného znemožniť ruskej elite ukladať peniaze v Európe, zakázať dodávky kľúčových súčiastok ruským rafinériám či obmedziť prístup Ruska ku kľúčovým technológiám.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes ráno vyhlásil, že pokračujúci ruský útok svedčí o nedostatočnosti doteraz prijatých opatrení. EÚ podľa Rinkéviča už začala pracovať na treťom balíku sankcií, ktorý má ďalej oslabiť kľúčové sektory ruskej ekonomiky.
V
Prípadné ruské sankcie by mali na české firmy fatálny vplyv
25. 2. 2022
Európska únia v utorok načrtla sankcie voči Rusku. Možno tak očakávať, že ruská odpoveď na seba nenechá dlho čakať, čo by mohlo mať priamy vplyv aj na český obchod s Ruskom, ako sa to už stalo v roku 2014 po anexii Krymu.
„S veľkou pravdepodobnosťou možno očakávať významné obmedzenie českého exportu do Ruska, čo môže spôsobovať problémy niektorým vývozcom,“ reagoval podpredseda Asociácie exportérov ČR Otto Daněk.
V
Európske ceny plynu pre obavy z ruského útoku na Ukrajinu stúpajú
18. 2. 2022
Európske ceny zemného plynu sa vo štvrtok zvýšili. USA totiž varovali, že Rusko môže v najbližších dňoch zaútočiť na Ukrajinu. Moskva to však popiera. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.
Referenčný európsky kontrakt na plyn s dodávkou v najbližšom mesiaci na burze v Amsterdame vo štvrtok uzavrel o 7,3 percenta vyššie na 74,914 eura za megawatthodinu (MWh) po dvoch dňoch poklesu.
V stredu sa jeho cena dostala na najnižšiu úroveň od 10. novembra 2021. Nemecký kontrakt na elektrinu s dodávkou v marci sa vo štvrtok posilnil až o 5,2 percenta.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vo štvrtok na pôde Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov varoval, že ruské sily sa pripravujú na začatie útoku proti Ukrajine už v najbližších dňoch. Zároveň oznámil, že ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi navrhol osobné stretnutie "v Európe" na budúci týždeň.
V
Švajčiarska inflácia dosiahla 13-ročné maximum
14. 2. 2022
Spotrebiteľské ceny vo Švajčiarsku zaznamenali začiatkom tohto roka zrýchlenie rastu, pričom inflácia dosiahla viac než 13-ročné maximum. Vývoj inflácie najviac ovplyvnili náklady na dopravu, energie a bývanie. Ako uviedol koncom týždňa švajčiarsky štatistický úrad, na ktorý sa odvolal server Trading Economics, medziročná miera inflácie dosiahla v januári 1,6 percenta po decembrovej úrovni 1,5 percenta.
Napriek tomu, že inflácia je v porovnaní s inými európskymi krajinami nízka, je vyššia, než očakávali analytici, ktorí počítali s jej zotrvaním na decembrovej úrovni, a zároveň najvyššia od októbra 2008.
Infláciu výrazne ovplyvnili náklady na bývanie a energie, ktoré zaznamenali zrýchlenie rastu, aj keď aj v tomto prípade bol ich rast v porovnaní s inými európskymi krajinami mierny.
Náklady na bývanie a energie sa zvýšili o 3,4 percenta, zatiaľ čo v decembri rast dosiahol 2,6 percenta. Navyše v raste, aj keď miernejšom, pokračovali náklady na dopravu. Po decembrovom raste o 7,2 percenta vzrástli v januári o 6,2 percenta.
Na druhej strane, ceny potravín a nealkoholických nápojov klesli o 1,5 percnta a mierny pokles zaznamenali aj ceny oblečenia a obuvi a náklady na zdravotnú starostlivosť. V prvom prípade pokles dosiahol 0,1 percenta a v druhom 0,6 percenta.
V