Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Zásobovanie plynom v Nemecku je stabilné. Ruské sankcie naň vplyv nemajú
16. 5. 2022
Ruské sankcie proti firmám v energetickom sektore nemajú zatiaľ žiaden vplyv na zásobovanie plynom v Nemecku. Podľa piatkového vyjadrenia spolkového úradu pre reguláciu sieťových odvetví BNetzA (Bundesnetzagentur) je zásobovanie stabilné a naďalej je zaručené zabezpečenie dodávok.
Výpadok dodávok spôsobený ruskými sankciami sa aktuálne plne nahradzuje nákupmi na európskom trhu s plynom. Obmedzenie dodávok spôsobilo mierny nárast veľkoobchodných cien, ich zvýšenie však nepresiahlo volatilitu z uplynulých týždňov.
Rusko v stredu 11. mája uvalilo sankcie na bývalé zahraničné dcérske spoločnosti Gazpromu, medzi ktorými je aj jeho bývalá nemecká dcéra Gazprom Germania.
Pre ruské firmy platí, že nemôžu obchodovať so spoločnosťami na sankčnom zozname, čo znamená, že sú tiež vylúčené z obchodu s plynom. Nemecko vo štvrtok 12. mája uviedlo, že niektoré dcérske firmy spoločnosti Gazprom Germania pre spomínané sankcie Moskvy nedostávajú z Ruska žiadny plyn.
Už predtým Ukrajina zastavila dodávky cez vetvu vedúcu cez Luhanskú oblasť, ktorú okupujú ruskí separatisti. Prevádzkovateľ ukrajinskej plynovodnej siete vo štvrtok uviedol, že neobnoví tranzit ruského plynu do Európy cez stanicu Sochranovka, dokiaľ Kyjev nebude mať plnú kontrolu nad touto vetvou.
V
Európska centrálna banka zrejme čoskoro začne zvyšovať úrokové sadzby
9. 5. 2022
Hlavné úrokové sadzby v eurozóne by do konca roka mohli opäť stúpnuť nad nulu, uviedol člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky Francois Villeroy de Galhau.
"Ak sa neobjavia žiadne nové neočakávané šoky, považoval by som za realistické, že sa do konca tohto roka dostaneme do pozitívneho pásma," povedal šéf francúzskej centrálnej banky.
Takisto signalizoval, že ECB by mala ukončiť čisté nákupy dlhopisov do konca júna, čo je predpokladom na zvýšenie sadzieb.
Depozitná sadzba, ktorá je účtovaná komerčným bankám na ich prebytočnú likviditu uloženú na účtoch v ECB, sa aktuálne nachádza na úrovni -0,5 percenta. To by znamenalo, že ECB by ju musela zvýšiť trikrát o 25 bázických bodov, aby sa dostala do pozitívneho pásma.
Villeroy de Galhau však nespresnil, kedy by ECB podľa neho mala začať zvyšovať úrokové sadzby. Viacero jeho kolegov už verejne podporilo prvé zvýšenie v júli.
Guvernér fínskej centrálnej banky Olli Rehn v rozhovore pre CNBC uviedol, že ECB by sa mala poponáhľať so zvyšovaním sadzieb, ak chce skrotiť infláciu. Uznal však, že ECB je v ťažkej pozícii.
Na jednej strane musí zabezpečiť, aby pokračovalo zotavovanie ekonomiky, na strane druhej musí zabrániť, aby sa vysoké inflačné očakávania zakotvili a aby sa odzrkadlili na trhu práce.
V
EÚ ukázala nové protiruské sankcie
6. 5. 2022
Európska komisia navrhuje do konca tohto roka úplne zakázať dovoz ruskej ropy do Európskej únie. Oznámila to dnes predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Európsky blok podľa nej v rámci šiesteho balíka protiruských sankcií tiež odpojí od medzinárodného platobného systému SWIFT najväčšiu ruskú banku Sberbank a dva ďalšie bankové domy.
Na to, aby sankcie vstúpili do platnosti, ich musia jednomyseľne schváliť členské krajiny.
Najdiskutovanejšou súčasťou nového balíka je embargo na dovoz ruskej ropy, ktorý v minulých rokoch tvoril štvrtinu všetkého ropného importu do unijných krajín, a z ktorého má Putinov režim značné príjmy.
Komisia navrhuje ukončiť do šiestich mesiacov dovoz surovej ropy a do konca roka aj upravených ropných produktov.
V
EÚ hľadá spôsob, ako si poradiť s obmedzením ruského plynu
2. 5. 2022
Ministri energetiky krajín Európskej únie dnes budú hľadať spôsob, ako zabezpečiť plyn pre všetkých spotrebiteľov vo svojich krajinách pri obmedzených dodávkach z Ruska.
Témou mimoriadnej bruselskej schôdzky bude aj stratégia zameraná na naplnenie zásobníkov pred zimnou vykurovacou sezónou v čase neistej perspektívy energetických obchodov s Moskvou.
Ministri by tiež mali vyjadriť názory svojich vlád na možné ukončenie odberu ruskej ropy, ktoré má byť súčasťou ďalšieho balíka protiruských sankcií, žiadne záväzné rozhodnutie sa však nečaká.
Rusko sa minulý týždeň rozhodlo prestať dodávať plyn do Poľska a Bulharska, pretože tamojšie energetické firmy odmietli pristúpiť na požiadavku prezidenta Vladimira Putina platiť za kľúčový zdroj energie v rubľoch.
EÚ podľa šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej s týmto scenárom počítala a obe krajiny začali dostávať plyn od svojich susedov.
V