Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Írsko chce oživiť malé a stredné podniky
10. 6. 2009
Európska komisia ešte pred vypuknutím finančnej krízy hodnotila Írsko ako jednu z najlepších krajín pre malé a stredné podniky. Oslabené hospodárstvo v dôsledku nestabilného bankového sektora núti vládu prijímať opatrenia, aby znovu oživila činnosť drobných firiem v krajine.
Írsko podľa správy Európskej komisie z roku 2008 bolo jednou najlepších
európskych krajín v podpore malého podnikania a implementácii SBA - Small
Business Act (zákon o malých a stredných podnikoch).
Kríza v bankovom sektore ho však
vtiahla do hlbokej recesie. Írsko sa teraz zaraďuje medzi krajiny
najhoršie zasiahnuté hospodárskym poklesom.
Čeliť musí špirálovitej
nezamestnanosti a tiež rastúcim problémom s poskytovaním úverov malým a
stredným podnikom pre destabilizovaný bankový sektor.
Krajina zažíva najhoršiu recesiu za 20 rokov. Podľa ISME, asociácie, ktorá
združuje írske malé a stredné podniky, je najhorším problémom sťažený prístup k
úverom. Banky považujú malé a stredné podniky za veľmi rizikový sektor. Podľa
prieskumov banky v prvom štvrťroku 2009 odmietli 60 % spoločností.
Aj írske Ministerstvo pre podnikanie potvrdilo, že podnikateľské
prostredie sa v krajine zhoršilo, pretože banky sú príliš opatrné pri poskytovaní
pôžičiek. Prieskum ISME však označilo za neveľmi spoľahlivý a ministerka pre
podnikanie vyhlásila, že ho treba vsadiť do kontextu. Ministerstvo upozornilo,
že vláda je veľmi aktívna v snahe pomôcť MSP.
Rekapitalizačná schéma na podporu bankového sektora zaväzuje
napríklad írske banky k zvýšeniu objemu
úverov pre životaschopné mikropodniky o 10 %. Podľa vlády sa takto banky
neodvážia poskytovať riskantné úvery. Banky musia poskytovať pôžičky založené
na pevnom biznispláne.
Okrem toho írska vláda zriadila osobitnú skupinu, ktorej úlohou je monitorovať
úverový tok, najmä do malých a stredných podnikov, turistického priemyslu a
poľnohospodárstva. Podľa ministerstva je Írsko aj naďalej vhodným miestom pre
rozbehnutie vlastnej firmy.
Smernica o zelenej energii
9. 6. 2009
V Oficiálnom vestníku Európskych spoločenstiev bola v piatok zverejnená Smernica o využívaní obnoviteľných zdrojov energie (Smernica 2009/28/ES). Definitívne tak vstúpila do platnosti.
Slovensko spolu s ostatnými členskými krajinami ju musia do
národnej legislatívy implementovať do
5. decembra 2009.
Smernica vytvára
spoločný rámec pre podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov
a stanovuje pre každú členskú krajinu
povinný cieľ, aký podiel má mať takáto energia na celkovej spotrebe.
Obsahuje tiež pravidlá štatistických transferov medzi členskými štátmi. Ak
krajina prekročí stanovený cieľ, môže obnoviteľnú energiu nad limit
„predať“ inej krajine. Smernica obsahuje ďalej pravidlá spoločných projektov
členských krajín a nečlenov Únie, pravidlá vydávania certifikátov
o pôvode energie z obnoviteľných zdrojov, prístupu elektrickej
energie z obnoviteľných zdrojov k transmisnej sieti, a podobne.
Súčasťou legislatívy sú aj intenzívne diskutované pravidlá udržateľnosti pre
biopalivá.
Smernica hovorí aj
o potrebe rozvíjať transmisnú a distribučnú infraštruktúru,
inteligentné siete a zásobníky, vrátane prepojení medzi členskými
krajinami a so štátmi na hraniciach Únie.
Vo vestníku bola
okrem spomínanej smernice 5. júna
uverejnená aj ďalšia dôležitá energeticko-klimatická legislatíva: Smernica
o zlepšení a rozšírení systému obchodovania s emisiami, Smernica
o kvalite benzínu, nafty a plynového oleja a zavádzajúca mechanizmus
monitorovania a znižovania emisií skleníkových plynov a Smernica
o geologickom uskladnení CO2.
Voľby do Európskeho parlamentu
8. 6. 2009
Vo voľbách do Európskeho parlamentu sa vo väčšine krajín darilo skôr pravici ako ľavici. Pravica by si tak mala udržať dominanciu v parlamente aj v novom funkčnom období.
Oproti súčasnému
stavu by sa však rozdiel medzi počtom
poslancov ľudovcov a socialistov, ktorí sú druhou najsilnejšou frakciou v
Štrasburgu, mal znížiť. Liberáli by mali zostať na treťom mieste. Vo viacerých krajinách dobré výsledky
zaznamenali krajne pravicové
nacionalistické či xenofóbne strany.
V Nemecku zvíťazili kresťanskí demokrati na čele s kancelárkou Angelou
Merkelovou, vo Francúzsku Únia za ľudové hnutie prezidenta Nicolasa
Sarkozyho.
Na Slovensku získala najväčšiu podporu a päť mandátov strana Roberta Fica.
Podporilo ju vyše 32 % voličov. Do
Európskeho parlamentu sa dostali SDKÚ, SMK a KDH (po dve kreslá), HZDS a SNS (po jednom kresle). SaS, Strana
zelených a koalícia KDS-OKS sa do parlamentu nedostali.
Sociálno-demokratické strany prehrali vo všetkých dôležitých štátoch.
Smer-SD tak bude jedna z mála delegácii Strany európskych socialistov, ktorá
posilnila. Oficiálne výsledky za Slovensko potvrdili rozdelenie síl v EP: PES 5
(Smer-SD), EPP 6 (SDKÚ-DS, SMK, KDH), UEN 1 (SNS) a ALDE 1 (HZDS).
(Zdroj: ETREND, EURACTIV)
Eurozóna zatiaľ nepotrebuje nové stimulačné opatrenia
5. 6. 2009
Medzinárodný menový fond (MMF) je presvedčený, že eurozóna si počínala dobre v snahe chrániť svoje hospodárstvo pred najhorším poklesom od konca druhej svetovej vojny a nové stimulačné opatrenia zatiaľ nepotrebuje.
Správa MMF hovorí, že v súčasnosti sa zdá, že ďalší stimul
nie je potrebný a najprv sa má umožniť doteraz prijatým opatreniam, aby
prejavili svoje účinky. MMF však v
správe hovorí aj o tom, že napriek určitým
pozitívnym znakom v ekonomike, kríza sa ešte neskončila. MMF svoju správu predloží v pondelok na
schôdzke skupiny ministrov financií eurozóny Eurogroup v Luxemburgu, na ktorej
sa zúčastnia aj zástupcovia Európskej centrálnej banky.