Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Priemerná hektárová úroda obilnín v EÚ tento rok stúpne
19. 8. 2010
Podľa prognózy Európskej komisie dosiahne v tomto roku priemerná hektárová úroda obilnín spolu (pšenica, jačmeň, kukurica a ostatné obilniny) v EÚ-27 5,1 t/ha, čo je o 0,7 % viac ako minulý rok.
Tohtoročná úroda obilnín bude však o 5 % vyššia ako bol priemer za posledných päť rokov. Vyplýva to zo správy Agrárnych trhových informácií Slovenska. Celková osevná plocha obilnín v EÚ sa v roku 2010 podľa prognózy EK oproti roku 2009 pritom zníži o 3 %.
Slovensko Grécku nepožičia
12. 8. 2010
Po včerajšom hlasovaní v parlamente, poslanci SR neschválili poskytnutie finančnej pomoci zadlženému Grécku.
Na druhej strane však Národná rada SR súhlasila, aby sa krajina zapojila do tzv. záchranného fondu eurozóny na pomoc štátom vo finančných ťažkostiach. Proti pôžičke Grécku hlasovalo 69 Z 84 poslancov a to všetci poslanci trojice vládnych strán SDKÚ-DS, SaS a Most-Híd, pridala sa tiež pätica zákonodarcov opozičnej SNS. Pomoc Aténam podporil iba A.Marcinčin z koaličného KDH, zvyšní členovia hnutia sa zdržali. Poslanci opozičného Smeru-SD nehlasovali. Bratislava mala pôvodne požičať Aténam 817,85 milióna eur.
Európska únia uvažuje o zavedení úniovej dani
11. 8. 2010
Všetky európske štáty sú v súčasnej dobe pod finančným tlakom, štátne pokladne sú prázdne a dlhy vysoké.
Európska komisia sa snaží nájsť optimálne riešenie a preto pripravuje návrh celoúniovej dane. Na stôl by ho výkonný orgán bloku mal položiť na konci septembra.
Vďaka nej a škrtom vo výdavkoch by sa potom mohli znížiť príspevky, ktoré do rozpočtu EÚ dávajú členské krajiny. Eurokomisár Janusz Lewandowski, ktorý má na starosti rozpočet EÚ, sa vyjadril, že možnosťou, čoho by sa daň mohla týkať je viacero. Ide napríklad o zavedenie priamej dane pre poplatníkov v EÚ alebo o zdanenie finančných transakcií, leteckej prepravy alebo príjmov, ktoré vznikajú z obchodov z emisnými kvótami na vypúšťanie CO2.
Grécki vodiči ukončili štrajk
2. 8. 2010
Vodiči nákladných áut a cisterien v Grécku sa rozhodli ukončiť štrajk, ktorý minulý týždeň výrazne narušil zásobovania v krajine.
Majitelia a vodiči viac ako 30 tisíc nákladných áut a cisterien v pondelok minulý týždeň vstúpili do štrajku na protest proti plánom na zmenu licenčných pravidiel, ktorá má posilniť konkurenciu v odvetví. Zmena pravidiel je súčasťou podmienok pre pôžičku v objeme až 110 miliárd eur, ktorú Grécku sľúbili krajiny eurozóny a Medzinárodný menový fond. Štrajk narušil dodávky pohonných hmôt a tovaru do obchodov. Problémy so zásobovaním sa však cez víkend výrazne zmiernili, keď dodávky zaistila armáda.