Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Veľká časť EÚ podľa odborníkov schudobnie
10. 5. 2010
Veľká časť Európskej únie v nasledujúcich rokoch pre vysokú zadlženosť štátov schudobnie. Zhodli sa na tom viacerí odborníci, ktorých ČTK oslovila.
S dlhmi sa totiž podľa nich nemožno vyrovnať bez toho, aby ich splácanie nepriaznivo nepocítili obyvatelia. Politici, nielen na Slovensku, však napriek tomu neraz sľubujú zlepšenie života ľudí a viac sociálnych výhod.
Slovensko by sa podľa Karpiša mohlo s nepriaznivým trendom vyrovnať jednoduchšie než ďalšie štáty. Krajina je chudobnejšia než pôvodní členovia EÚ, čo naďalej ostáva lákadlom pre investorov. Slovensko už navyše má skúsenosti s reformami, ktoré sa negatívne dotkli niektorých ľudí. Je však otázne, či si tieto výhody udrží, povedal analytik.
Poľsko pre krízu odkladá vstup do eurozóny
7. 5. 2010
Poľsko pre grécku dlhovú krízu, ktorá otriasa eurom, odloží svoje plány na čo najskoršie zavedenie spoločnej európskej meny.
Uviedol to dnes viceguvernér Národnej banky Poľska (NBP) Witold Kozinski v rozhovore pre televíznu stanicu TVN CNBC. Odmietol zároveň špekulovať o možnom ďalšom termíne pre vstup Poľska do eurozóny.
V EÚ rastie priemerná cena nafty
7. 5. 2010
V Európskej únii rastie najmä priemerná cena nafty, keď sa za týždeň zdvihla takmer o 1,5 centu za liter.
Benzíny v krajinách zdražovali menej a na priemerných hodnotách sa to prejavilo ich polcentovým zvýšením. Ceny benzínov zlacneli len v piatich štátoch a až v 18 zdraželi.
Grécky parlament schválil plán šetrenia
7. 5. 2010
Finančné trhy dusí grécka kríza, euro sa prepadá.Lídri únie sa v tejto atmosfére pripravujú na piatkový bruselský summit, kde majú odklepnúť úver Grékom.
Grécky parlament vo štvrtok vyšiel v ústrety eurozóne i Medzinárodnému menovému fondu. Schválil základný rámec pre rozpočtové úspory za 36 miliárd eur. Nasledovať by mali už konkrétne zákony, zvyšujúce dane a znižujúce platy a rôzne požitky ľudí.