Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Z eurozóny by sa malo dať vystúpiť
30. 11. 2012
Krajiny by mali mať možnosť vystúpiť z eurozóny, ak by chceli, bez toho, aby museli vystúpiť aj z Európskej únie. Povedal to holandský premiér Mark Rutte.
Chceme umožniť krajinám opustiť eurozónu, ak by sa tak rozhodli. Momentálne to možné nie je, krajina môže prestať používať euro iba vtedy, keď vystúpi z EÚ. Mali by sa preto súčasné zmluvy zmeniť.
Podľa súčasnej legislatívy EÚ pritom neexistuje žiaden spôsob, ako opustiť spoločnú menovú úniu. Napriek tomu existujú spôsoby, ako by európske úrady mohli z eurozóny vytlačiť národy ako Grécko, ktoré sú závislé na finančnej pomoci. Európske vlády sa však obávajú, že odchod Grécka by spustil domino efekt a viedol by k rýchlemu rozpadu celej menovej únie.
Brusel chce znížiť emisie o 80 až 95 percent
27. 11. 2012
Európska komisia predpokladá, že v roku 2050 sa zníži objem skleníkových emisií o 80 až 95 percent oproti roku 1990.
Už v roku 2020 by mal pritom objem týchto emisií oproti rovnakému obdobiu klesnúť o 20 percent. Vypláva to z Energetickej cestovnej mapy 2050. Ciele do roku 2020 a 2050 sú naozaj ambiciózne. Dokáže ich však Slovensko a EÚ splniť?
Väčšina energie, ktorú používame, je pomerne drahá, znečisťuje životné prostredie a veľkú časť energie musíme dovážať, čo nás robí závislými a zraniteľnými. Na vyriešenie nahromadených problémov potrebujeme spoločnú súčinnosť všetkých partnerov – súkromného sektora, národnej administratívy a európskych inštitúcií.
Na splnenie cieľov EÚ je potrebné mať aj dostatočné zdroje, a práve tých sa týkajú aktuálne tvrdé rokovania o rozpočte EÚ na roky 2014 až 2020.
Ceny benzínov v únii začali stúpať
22. 11. 2012
V Európskej únii začali benzíny v priemere dražieť a hodnota nafty mierne klesla.
Ani jedna zo zmien nepresiahla pol centu za liter. Slovensko je naďalej na 16. mieste v rebríčku najnižších cien benzínov v štátoch Európskej únie a na 17. mieste v rebríčku najnižších cien nafty.
Benzíny na Slovensku sú oproti priemeru únie lacnejšie o 7,3 centu za liter. Priemerná cena nafty v únii je v porovnaní s našou krajinou vyššia o 4 centy za liter. Benzíny bez daní majú na Slovensku o 0,2 centu za liter vyššiu hodnotu ako priemer v EÚ. Nafta bez daní je v našej krajine o 3,5 centu za liter drahšia oproti priemernej hodnote v únii.
V porovnaní s krajinami V4 a Rakúska má Slovensko najdrahšie benzíny s daňami. Nafta s daňami je drahšia len v Maďarsku. Benzíny a nafta bez daní sú na Slovensku v porovnaní s okolitými členskými krajinami najdrahšie.
Eurozóna je v recesii. Bez Slovenska
16. 11. 2012
Obavy európskych politikov sa naplnili. Eurozóna po štyroch rokoch opäť padla do recesie.
Ekonomika menovej únie sa už druhý štvrťrok za sebou prepadla do červených čísel, čím sa naplnila definícia recesie.
Pokiaľ ide o najbližšiu budúcnosť a perspektívy pre slovenskú ekonomiku, odborníci či medzinárodné inštitúcie nám posielajú jasný odkaz – spomalíte. Slovenský rast by mal kolísať okolo dvoch percent, čo nás síce udrží v kladných číslach, no bude to príliš málo na zvyšovanie zamestnanosti alebo výraznejšie zvyšovanie platov vo firmách.
Slovensko ešte stále ťahajú automobilky, no slabnúce investície, ale najmä domáca spotreba, našu ekonomiku brzdí. Vysoká nezamestnanosť, ale aj obavy z budúcnosti totiž škrtia míňanie ľudí. To následne pociťuje aj štátna kasa.