Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Summit EÚ pôsobí rozporne
13. 12. 2011
V piatok 9. 12. 2012 sa skončil v Bruseli kľúčový summit Európskej únie.
Summit EÚ pôsobí rozporne
V piatok 9. 12. 2012 sa skončil v Bruseli kľúčový summit Európskej únie.
Na summite uzavreli fiškálnu dohodu o sprísnení rozpočtových pravidiel, chcú posilniť Medzinárodný menový fond o 200 miliárd eur, rozhodli, že objem trvalého eurovalu sa nebude meniť a nedostane bankovú licenciu. Euro na chvíľu posilnilo avšak opäť slabne. "Ľudia očakávali silnejšiu odpoveď a okrem toho ECB odmieta výraznejšie nakupovať dlhopisy," uviedol Beat Siegenthaler. V prvom štvrťroku budú prehodnotené ratingy európskych krajín, nakoľko stretnutie neprinieslo rozhodné opatrenia.
Rada EÚ pre konkurencieschopnosť sa zhodla na vytvorení patentovej ochrany
6. 12. 2011
V dňoch 5. 12. 2012 – 6. 12. 2012 sa uskutočňuje stretnutie Rady pre konkurencieschopnosť, na ktorom preskúmali aj súbory vzťahujúce sa na vytvorenie jednotnej patentovej ochrany a jednotného systému pre vedenie patentových sporov.
Včera sa ministri dohodli na niekoľkých zásadných bodoch významných pre vznik spoločného európskeho patentu.Poľské predsedníctvo pripravilo kompromis, na ktorom sa zhodli. Týka sa vzniku nového patentového súdu EÚ. Bol schválený spôsob ako budú vyzerať jednotlivé zložky, ako sa budú financovať a v akých jazykoch budú jednať.
Referendum o záchrannom balíku v Grécku
2. 11. 2011
V skorých ranných hodinách dnes grécky kabinet podporil návrh premiéra Jorgosa Papandrea o referende.
Referendum sa má týkať dohody o riešení gréckej dlhovej krízy, európskeho smerovania krajiny a zotrvania Grécka v eurozóne. Grécku má byť odpustených 50 % dlhu a daná finančná pomoc 130 miliárd eur. Podľa analytikov sa grécky premiér zahráva, nakoľko podľa prieskumov 60 percent Grékov s balíčkom záchrany od EÚ nesúhlasí.
Summit EÚ bol ukončený dohodou
27. 10. 2011
Nočné stretnutie lídrov eurozóny ráno uzavreli dohodou.
Dnes ráno sa lídri eurozóny dohodli na riešeniach dlhodobej dlhovej krízy. Grécku odpíšu banky polovicu dlhov, banky priznajú stratu približne 100 miliárd eur. Navýši sa záchranný balík pre Grécko, Slovensko sa však tejto pomoci nezúčastní. Na bilión eur sa zvýši aj euroval, nepôjde do neho však ani cent a neposkytnú sa do neho ani ďalšie záruky.