Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Eurozónu možno opustí niekoľko jej členov
22. 2. 2013
Pokiaľ sa Európska centrálna banka nestane veriteľom poslednej inštancie, hrozí, že z menovej únie bude musieť odísť niekoľko jej členov.
Bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi zopakoval, že bez Európskej centrálnej banky ako veriteľa poslednej inštancie bude musieť eurozónu opustiť niekoľko jej členov. Euro je slabá mena, pretože nemá centrálnu banku, ktorá by ho podporila. ECB nemôže garantovať vládne dlhopisy a tlačiť peniaze. Pokiaľ tento stav pretrvá, môže to niektoré krajiny prinútiť k odchodu z menovej únie.
Tlak na krátenie dotácií z únie sme ustáli
18. 2. 2013
Slovensko sa po nedávnom summite EÚ stalo druhým najúspešnejším štátom, čo sa týka pridelených eurofondov na obdobie 2014 až 2020.
Na každého obyvateľa dostaneme v prepočte 344 eur ročne, čo je najviac po Estónsku. Z nových eurofondov pôjde tretina na cesty. Slovensko dostane z rozpočtu viac, ako čerpá doteraz.
Eurozóna sa prepadá. Ostrovom rastu je Slovensko a Estónci
14. 2. 2013
Slovenská ekonomika pribrzďuje ale v porovnaní s eurozónou sme na tom dobre.
Hrubý domáci produkt vzrástol v stálych cenách v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2011 o 0,7 percenta. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP zvýšil oproti 4. štvrťroku 2011 o 1,2 percenta a oproti 3. štvrťroku 2012 o 0,2 percenta.
Slovensko je však na tom v porovnaní s ostatnými krajinami eurozóny veľmi dobre. Pri medziročnom aj medzikvartálnom porovnaní má naša ekonomika druhý navyšší rast po Estónsku. Ostatné krajiny eurozóny v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom zaznamenali pokles HDP.
V eurozóne stúpol objem nesplácaných úverov na rekordných 918 miliárd eur
12. 2. 2013
Objem úverov, ktoré spotrebitelia a podniky kvôli zlej ekonomickej situácii nedokážu včas splácať, stúpol v eurozóne na rekordných 918 miliárd eur.
Počas jedného roka sa tak zvýšil o 80 miliárd eur.
Situácia je zlá najmä v Španielsku a Taliansku. V celej eurozóne je podiel nesplácaných úverov 7,6 percenta.
Objem nesplácaných úverov v eurozóne sa začne znižovať až v budúcom roku. S nárastom ziskov bánk v eurozóne však napriek ťažkým podmienkam počíta už v tomto roku.