Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Slovensko súhlasí s vytvorením samostatného rozpočtu eurozóny
29. 1. 2013
Slovensko súhlasí s diskusiou ohľadom vytvorenia samostatného rozpočtu krajín eurozóny.
S konkrétnym návrhom má prísť Európska komisia , pričom európski lídri sa k tejto otázke vrátia najskôr na júnovom summite. Predstaviteľom vlád a hlavám štátov EÚ sa na poslednom decembrovom summite nepodarilo prekonať názorové rozdiely na separátny eurorozpočet. Fiškálne konzervatívne štáty, ako sú Nemecko a Holandsko, vytrvalo lobovali proti tomuto návrhu.
Podľa Menového fondu eurozóna zostane tento rok v recesii
24. 1. 2013
MMF ešte pred tromi mesiacmi predpovedal rast hospodárstva eurozóny o 0,2 percenta.
MMF vo svojej najnovšej správe uviedol, že ekonomika eurozóny v roku 2013 zostane v recesii, hoci pôvodne predpovedal jej rast.
Globálna ekonomika podľa najnovšej predikcie fondu v tomto roku posilní o 3,5 % a v roku 2014 o 4,1 %, čiže o 0,1 percentuálneho bodu menej.
MMF predpokladá, že globálnu ekonomiku smerom nahor potiahnu najmä rozvíjajúce sa krajiny, a nie vyspelé štáty, ktoré sa ešte len vynárajú z recesie.
V eurofondoch patríme k najpomalším krajinám
23. 1. 2013
Spomedzi členských krajín EÚ sme na šiestom mieste od konca v čerpaní peňazí z Bruselu.
Slovensko je na chvoste v čerpaní eurofondov. Spomedzi európskej dvadsaťsedmičky sme ku koncu minulého roku obsadili nelichotivú 22. priečku. Celkovo sme podľa údajov Európskej komisie vyčerpali 4,7 miliardy eur, čo predstavuje 41 percent z celkového balíka, ktorý máme k dispozícii v rokoch 2007 až 2013.
Únia dá na chudobných milióny eur
21. 1. 2013
Namiesto múky a cestovín, ktorú dostávali ľudia v núdzi z Európskej únie, chystajú európski politici novú pomoc.
Na podporu chudobných navrhujú zriadiť fond, z ktorého by sa financovali nielen potraviny, ale aj iné tovary. V priebehu šiestich rokov by Slovensko malo z fondu dostať okolo 23 miliónov eur.
V Európskej únii dramaticky pribúda ľudí žijúcich v riziku chudoby či sociálneho vylúčenia. V súčasnosti ich je už 116 miliónov a tvoria 24,2 percenta európskej populácie. Na Slovensku sa počet ľudí ohrozených chudobou odhaduje na 700-tisíc.