Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Macron upozornil Erdogana, aby dodržiaval princípy právneho štátu
5. 1. 2018
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok svojmu tureckému náprotivkovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi povedal, že demokratické krajiny musia vo svojom boji proti terorizmu rešpektovať princípy právneho štátu.
Macron zároveň vyjadril svoje obavy o osud študentov, učiteľov a novinárov v Turecku, napísala agentúra AP. "Naše demokratické zriadenia musia rozhodne čeliť terorizmu," povedal Macron v Paríži na spoločnej tlačovej konferencii s Erdoganom, pričom dodal, že tie isté zriadenia musia zároveň bezvýhradne brániť princípy právneho štátu. Francúzsky prezident tiež podotkol, že najnovší vývoj v Turecku neumožňuje napredovanie prístupových rokovaní Ankary s Európskou úniou. Podľa Macrona by bolo pokrytectvom predstierať, že v súčasnosti je možné otvárať ďalšie kapitoly v prístupových rokovaniach s Tureckom. Oficiálne prístupové rozhovory medzi EÚ a Tureckom trvajú už 12 rokov. V dôsledku rozsiahlych čistiek a represií, ku ktorých v krajine dochádza od neúspešného puču z júla 2016, však prakticky uviazli na mŕtvom bode.
Estónsko môže byť prvou európskou krajinou s vlastnou kryptomenou
29. 12. 2017
Estónsko ako prvá krajina v Európe zvažuje, že zavedie vlastnú kryptomenu. Takzvaný estcoin by bol určený hlavne cudzincom, ktorí majú záujem v tejto pobaltskej krajine prostredníctvom internetu založiť firmu. S nápadom prišiel vedúci vládneho programu e-Residency Kaspar Korjus. V rámci programu môžu cudzinci s týmto cieľom získavať od roku 2014 digitálny identitu.
Zámerom ale nie je vytvoriť konkurenčnú menu k euru, uviedol na svojom blogu Korjus. Užívanie kryptomeny by bolo zatiaľ obmedzené asi na 27-tisíc ľudí, ktorí teraz disponujú digitálnym občianstvom, takzvaným e-rezidentstvom. Až neskôr by sa estcoin začal obchodovať na tradičných burzách a špecializovaných obchodných platformách. Šéf estónskej centrálnej banky Ardo Hansson ale k zámeru zaujal rezervovaný postoj, podotýka denník Handelsblatt. Uviedol, že nejde o vládnu iniciatívu a že s centrálnou bankou zámery nikto nekonzultoval. Od zavádzania oficiálnych kryptomien sa v septembri dištancoval šéf Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi, ktorý zdôraznil, že jedinou menou eurozóny je euro.
Nemecko tlmí nádeje, že najmenšie mince zmiznú
27. 12. 2017
Pre obchodníkov a niektorých zákazníkov sú jedno- a dvojcentové mince príťažou, Carl-Ludwig Thiele, člen správnej rady nemeckej centrálnej banky, však tlmí nádeje, že najmenšie mince v dohľadnom čase zmiznú z obehu.
Krajiny ako Belgicko, Fínsko, Írsko a Holandsko síce zaviedli pravidlá pre zaokrúhľovanie cien, ale aj v nich obe mince zostali zákonným platidlom. O odstránení jednotlivých mincí sa môže rozhodnúť len v rámci celej eurozóny. „Podľa našich prieskumov chce väčšina obyvateľov jedno- a dvojcentové mince zachovať," uviedol Thiele. V Nemecku je teraz v obehu 34 miliárd jednocentových a 26 miliárd dvojcentových mincí. Pre štátny rozpočet sú výnosným obchodom. Zarába na nich na rozdiele medzi ich nominálnou a výrobnou cenou. V tomto roku mu ich vydávanie a vydávanie pamätných mincí prinieslo do rozpočtu 338 miliónov eur.
Únia oficiálne predĺžila ekonomické sankcie voči Rusku
22. 12. 2017
Európska únia vo štvrtok oficiálne predĺžila o ďalších šesť mesiacov hospodárske sankcie voči Rusku za jeho angažovanie v konflikte na Ukrajine. Informovalo o tom Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL).
Európska rada tak formálne odobrila rozhodnutie premiérov a prezidentov členských krajín EÚ, ktorí sa na predĺžení sankcii do 31. júla 2018 dohodli minulý týždeň na summite v Bruseli. Sankcie boli prvýkrát prijaté 31. júla 2014 po ruskej anexii polostrova Krym a podpore Ruska pre separatistov na východe Ukrajiny. Odvtedy sa predlžovali každých šesť mesiacov. Zameriavajú sa na sektor financií, energetiky a obrany, ako aj oblasť tovaru s dvojakým použitím. Bránia tiež prístupu ruských bánk na trhy EÚ a obmedzujú dovoz určitých tovarov z Ruska do Únie. Zdroje RFE/RL, ktoré si neželali byť menované, uviedli, že viaceré krajiny vrátane Maďarska, Talianska a Slovenska mali k predĺženiu sankcií určité výhrady. Zhodli sa však na tom, že jednota EÚ v tejto veci je dôležitejšia a s predĺžením napokon súhlasili.