Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Čínske banky predbehli európskych rivalov
6. 9. 2017
Je to len pár rokov, čo medzi najväčšie svetové banky patrili európske finančné inštitúcie. Ešte na konci roku 2011 na špičke trónila Deutsche Bank a v prvej desiatke ju nasledovalo ďalších päť bánk s britským alebo francúzskym rodokmeňom. Teraz je situácia úplne iná. Štvorica najväčších bánk podľa aktív pochádza z Číny.
V prvej desiatke zostali iba dva európske finančné domy – britská HSBC a francúzska BNP Paribas. Navyše ich saldo za posledných päť rokov mierne kleslo. Naopak, objem aktív Industrial & Commercial Bank of China, to znamená banky, ktorá vedie najviac vkladov aj úverov na svete, stúpol počas rovnakého obdobia takmer o polovicu na viac ako 3,6 bilióna dolárov. Inflácia čínskych bánk súvisí s pokračujúcim rýchlym rastom ekonomiky. Podstatná časť rastu je tiež spôsobená pôžičkami, ktoré banky pumpujú do domáceho obchodu. „Číňania sa viac sťahujú do miest, kupujú byty a zakladajú firmy. Spolu s tým rastú aj bankové aktíva, úvery pre ľudí a firmy. Čínske banky teraz požičiavajú všetkým, ktorí majú ruky a nohy, ale neskôr môžu mať veľa nesplatených úverov,“ upozorňuje ekonóm fondu Quant Aleš Michl.
zdroj: hnonline.sk
Dôvera investorov v eurozónu sa nečakane zvýšila
4. 9. 2017
Dôvera investorov v ekonomiku eurozóny sa v septembri nečakane zvýšila, pretože obavy z dopadu emisného škandálu automobiliek začínajú blednúť. Vyplýva to z dnešnej správy výskumnej spoločnosti Sentix, ktorej index nálady investorov stúpol na 28,2 bodu z 27,7 bodu v auguste. Analytici oslovení agentúrou Reuters pritom očakávali 27,4 bodu.
"Údaje z nemeckej aj americkej ekonomiky z minulého mesiaca priniesli sklamanie, v oboch regiónoch sa však trend pomaly obracia," uviedla správa. Index sledujúci očakávania budúceho hospodárskeho vývoja sa zvýšil z 16 na 17,3 percenta. Skeptickejší boli investori v pohľade na súčasné podmienky, tento index klesol zo 40 na 39,8 bodu. Index sledujúci nemeckú ekonomiku v septembri vzrástol na 34 bodov z augustových 33,2 bodu. "Za nemeckým rozvojom stoja nízke úrokové sadzby, vyššie štátne výdavky na pomoc utečencom a vysoké štátne dotácie," podotýka Sentix. Jeho závery súznia so správou mníchovského inštitútu Ifo, podľa ktorej je podnikateľská nálada v Nemecku stabilná a už tri mesiace vykazuje rekordné hodnoty. Je zrejmé, že rast stimulovaný spotrebiteľským dopytom bude pokračovať, napísala agentúra Reuters.
zdroj: hnonline.sk
Nezamestnanosť v eurozóne stagnovala na osemročnom minime
4. 9. 2017
Miera nezamestnanosti v eurozóne v júli stagnovala a zostala na najnižšej úrovni za vyše 8 rokov. Miera nezamestnanosti v eurozóne v júli 2017 dosiahla na sezónne upravenej báze 9,1 percenta, rovnako ako v predchádzajúcom mesiaci, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat. To bolo najmenej od februára 2009 a v súlade s očakávaniami ekonómov. V júli 2016 sa miera nezamestnanosti v eurozóne nachádzala na úrovni 10 percent.
Miera nezamestnanosti v celej Európskej únii (EÚ) v júli stagnovala na úrovni 7,7 percenta, na ktorej sa nachádzala aj v júni. V rovnakom mesiaci pred rokom dosiahla 8,5 percenta. Miera nezamestnanosti v EÚ tak zostala na najnižšej úrovni od decembra 2008. Eurostat odhaduje, že v júli bolo v EÚ nezamestnaných 18,916 milióna mužov a žien, z toho 14,860 milióna v eurozóne. V porovnaní s júnom sa ich počet v celej Únii zvýšil o 93-tisíc a v eurozóne o 73-tisíc. V medziročnom porovnaní padol v EÚ o 1,928 milióna a v eurozóne o 1,309 milióna. Spomedzi členských štátov EÚ zaznamenalo v júli najnižšiu mieru nezamestnanosti Česko (2,9 percenta), za ktorým nasledovali Nemecko (3,7 percenta) a Malta (4,1 percenta). Naopak, najvyššiu mieru nezamestnanosti malo Grécko (v máji 21,7 percenta) nasledované Španielskom (17,1 percenta), Taliansko (11,3 percenta) a Cyprom (10,8 percenta). Podľa Eurostatu na Slovensku dosiahla miera nezamestnanosti v júli 7,3 percenta.
zdroj: hnonline.sk
Český supertender pozná prvých rivalov
25. 8. 2017
V deň otvorenia pomyselných obálok už sú potvrdení prví účastníci súťaže o prevádzku mýtneho systému v Česku. Portálu Lidovky.cz svoje prihlášky potvrdil súčasný prevádzkovateľ, firma Kapsch.
Do hry o lukratívny biznis ide aj slovenský SkyToll spolu s firmou CzechToll zo skupiny PPF či prevádzkovateľ mýta v Maďarsku spoločne s českou firmou Eltodo. Celkový počet prihlásených zatiaľ nie je známy. Konzorciá, ktorých účasť v súťaži už je istá, však nepredstavujú veľké prekvapenie. Podľa informácií Lidoviek je medzi nimi napríklad už spomínaný správca maďarského systému Hu-Go, spoločnosť National Toll Payment Services. Formalitou bolo potvrdenie rakúskeho Kapschu, ktorý vyberá mýto v Česku už od roku 2007, do technologicky neutrálnej súťaže sa prihlásil opäť spoločne so spoločnosťami O2 a bankou ČSOB. Očakáva sa okolo päť až sedem prihlášok. "Zúčastníme sa prebiehajúceho tendra aj napriek tomu, že jeho nastavenie budí minimálne pochybnosti o technologickej neutralite a najmä o prospešnosti Českej republike," potvrdil hovorca Kapsch David Šimoník. Existujúci prevádzkovateľ systému súťaž v hodnote až 29 miliárd korún (vyše 1,1 miliardy eur) kritizuje okrem iného kvôli rozširovaniu mýta pre nákladné autá na ďalšie cesty 1. triedy.