Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Nedostatok ľudí v Únii nahráva migrantom
16. 4. 2018
Už o pár dekád bude musieť pracujúca populácia pracovať na dvakrát toľko dôchodcov ako dnes. Riešením je podľa Medzinárodného menového fondu otvorenie hraníc pre migrantov. V priebehu tridsiatich rokov klesne počet ľudí schopných pracovať priemerne o 5,5 percenta naprieč vyspelými krajinami. Tento problém sa týka aj Slovenska.
Aj keď je nezamestnanosť nízka, pracovníci u nás stále chýbajú. „Situácia s pracovnou silou na Slovensku začína byť veľmi alarmujúca,“ konštatuje Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenska. Okrem zlej demografie vidí problém aj v štruktúre absolventov, ktorá vôbec nekorešponduje s dopytom na trhu práce. „Firmy pociťujú nedostatok už aj nekvalifikovaných pracovníkov, tak sa nemôžeme čudovať, že personalisti narazili na dno svojich síl a vidia ako dočasné riešenie zamestnávanie pracovnej sily zo zahraničia,“ dodáva asociácia. Najlepším krátkodobým riešením by bolo podľa nej zamestnávanie cudzincov. Tým dlhodobým zase reforma školstva. S týmto tvrdením súhlasí aj tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
Británia ešte len pocíti skutočný vplyv brexitu
13. 4. 2018
Poprední londýnski bankári varujú, že Británia ešte len pocíti skutočný vplyv brexitu, ktorý podkope jej postavenie globálneho finančného centra. Finančné spoločnosti na Britských ostrovoch sa totiž pripravujú na presun pracovných miest z Londýna na kontinent, aby si zachovali prístup na európsky jednotný trh.
Lloyd Blankfein, generálny riaditeľ banky Goldman Sachs v tejto súvislosti povedal, že americká banka ponechá svoju novú európsku centrálu za 1,4 miliardy USD (1,14 miliardy eur) v Londýne, ale ak by vedela pred začiatkom jej výstavby, že príde brexit, možno by si pre ňu vybrala iné miesto. Uviedol to v rozhovore pre portál Politico. Budúcnosť Londýna ako európskeho finančného centra je jednou z najväčších otázok na rokovaniach o brexite. Je totiž najväčším britským exportným sektorom a najväčším zdrojom príjmov z daní. Metropoly v Európskej únii (EÚ) súperia o to, ktorá pritiahne vysoko platené bankové pracovné miesta a príjmy, ktoré prinášajú. Premiérka Theresa Mayová pripravuje krajinu na brexit. Londýnsky sektor finančných služieb sa preto snaží pripraviť sa na stratu prístupu k najväčšiemu obchodnému bloku na svete, ktorý je jeho najväčšou výzvou od finančnej krízy v rokoch 2007-2009.
Český ekonomický boom sa blíži ku koncu, varuje šéf ČNB
11. 4. 2018
Po rokoch na vrchole čaká českú ekonomiku spomalenie. K nemu môže prispieť nedostatok voľných pracovných síl a vysoké ceny realít, uviedol to v utorok guvernér Českej národnej banky (ČNB) Jiří Rusnok. Informoval o tom portál iHNED.cz.
"Česká ekonomika je v súčasnosti blízko svojho vrcholu," povedal Rusnok počas prezentácie na výročnej konferencii o hospodárstve v krajinách strednej Európy ratingovej agentúry Moody's. Merané rastom hrubého domáceho produktu (HDP), Česko od roku 2015 zbohatlo o viac než 12 percent. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa bude ekonomický rast podľa Rusnoka spomaľovať, ale v budúcich dvoch rokoch sa ešte stále udrží na úrovni 3 percent. Najviac sa ekonomika prehrieva v oblasti trhu práce. "Trh práce je značne nad vrcholom posledného boomu z roku 2008 a miera nezamestnanosti prekonáva jeden rekord za druhým. Úzky trh práce stimuluje rast miezd," uviedol Rusnok. Podniky idú na plný výkon a sú nútené zvyšovať mzdy, čo sa naposledy ukázalo v Škode Auto. Vedenie mladoboleslavskej automobilky pristúpilo na požiadavky odborov zvýšiť postupne mzdy zhruba o pätinu. V opačnom prípade totiž najväčšiemu domácemu exportérovi hrozilo, že robotníci odmietnu pracovať počas víkendových zmien a vstúpia do štrajku.
Tri tváre európskeho trhu práce
9. 4. 2018
Podnikové prieskumy EÚ za prvý kvartál ukázali narastajúci problém s nedostatkom pracovnej sily. V rámci celej EÚ hlási 20 percent firiem, že je to limitujúci faktor pre rozvoj produkcie. To je s odstupom najviac v histórii.
Vo štvrtom kvartáli minulého roka to bolo 17 percent a pred rokom len 12 percent. Problém nedostatku pracovnej sily v EÚ sa teda zintenzívňuje a keď to takto pôjde ďalej, tak onedlho sa dočkáme toho, že najväčším problémom firiem nebude to, že nemajú komu predávať, ale koho zamestnať. Slabý dopyt ako dôvod obmedzujúci rozvoj aktuálne hlási 24 percent firiem, čo je zase najmenej v histórii. Samozrejme, silný trh práce nie je rovnomerne rozložený. Najviac problémov s pracovnou silou hlásia v Maďarsku (88 percent firiem) a najmenej podľa očakávania v Grécku (0 percent). Pohľad na jednotlivé krajiny ukazuje, že trh práce má tri tváre: 1. brutálne sa prehrievajúci, čo je fenoménom nových členských krajín EÚ; 2. silný/mierne sa prehrievajúci v západných a severných krajinách EÚ; 3. slabý, to sa týka juhu.