Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. FOTO: Reuters Členské štáty Európskej únie prijali ďalší balík sankcií voči Rusku
16. 12. 2022
Členské štáty Európskej únie sa vo štvrtok večer na okraj summitu Európskej únie v Bruseli jednomyseľne dohodli na prijatí ďalšieho balíka sankcií voči Rusku v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Ako pre agentúru DPA potvrdili viacerí diplomati, deviaty balík sankcií je zameraný voči bankám a uvaľuje aj dodatočné obchodné obmedzenia.
Diplomati, na ktorých sa odvoláva aj agentúra AFP, uviedli, že ide o kompromisnú dohodu, ktorá zahŕňa sankcie voči približne 200 osobám. Nové sankcie voči Rusku majú byť oficiálne potvrdené v piatok.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová navrhla nové sankcie minulý týždeň so slovami: "stojíme pri Ukrajine a Rusko bude platiť za svoju krutosť".
Členské krajiny Únie rokovali o sankciách už v stredu - vtedy sa im však dohodu dosiahnuť nepodarilo. Námietky mali totiž Poľsko a niektoré ďalšie štáty.
Nový balík sankcií stagnoval z dôvodu sporu o tom, či by Únia mala umožniť prevoz ruských hnojív cez európske prístavy aj v prípadoch, keď sú majiteľmi spoločností, ktoré tieto hnojivá vyrábajú, oligarchovia zaradení na čierny zoznam.
Poľsko a pobaltské krajiny uviedli, že ostatné členské krajiny Európskej únie si robia ilúzie, ak sú presvedčené, že uvoľnenie pravidiel v oblasti ruských hnojív nebude oligarchami zneužité.
Predošlé kolá sankcií voči Rusku zo strany Únie zasiahli ruskú ekonomiku, finančný systém, centrálnu banku, ako aj vrcholných vládnych predstaviteľov.
V
Maďarsko zápasí s ťažkou ekonomickou situáciou
9. 12. 2022
Maďarská vláda v súvislosti so sankciami schválenými Európskou úniou rozhodla v prípade ropnej spoločnosti MOL o zvýšení doterajšej 40-percentnej dane z nadmerného zisku na 95 percent. Kabinet to oznámil vo štvrtok na Facebooku, informuje spravodajca TASR v Budapešti. "V dôsledku rozhodnutí Bruselu sú v celej Európe sankčné ceny palív. Odoberieme nadmerné zisky podnikom, ktorých sa to týka, a presmerujeme ich do fondu na ochranu domácností pri platení režijných nákladov," píše sa v príspevku vlády na sociálnej sieti.
Predseda vlády Viktor Orbán 25. mája avizoval, že v záujme pomoci rodinám v ťažkej ekonomickej situácii jeho kabinet založí fond na ochranu domácností pri platení ich režijných nákladov, do ktorého budú prispievať banky a korporácie zo svojho nadmerného zisku, ako aj fond obrany na posilnenie armády.
Do fondov prispievajú veľkou časťou svojho "nadmerného" zisku banky, poisťovne, obchodné reťazce a letecké spoločnosti. Opatrenie je podľa Orbána ohraničené na roky 2022 a 2023.
Vláda vzhľadom na medzinárodnú krízovú situáciu zrušila s platnosťou od utorka 23:00 hodiny cenový strop pre pohonné látky. Ten zaviedli 15. novembra 2021 pre základné druhy pohonných látok vo výške 480 forintov (1,17 eura) za liter. Zrušenie regulovanej ceny paliva odôvodnil kabinet "bruselskými sankciami" a zákazom dodávok ropy do EÚ, ktorý vstúpil do platnosti v pondelok.
V
EÚ sa predbežne dohodla na strope na ruskú ropu
2. 12. 2022
Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta G7 minulý týždeň navrhla stanoviť cenový strop na ruskú ropu v pásme 65 USD až 70 USD za barel bez korekčného mechanizmu. Strop by mal začať platiť od pondelka 5. decembra. Krajiny Európskej únie sa predbežne dohodli na cenovom strope na ruskú ropu dopravovanú po mori na úrovni 60 USD (57,39 eura) za barel (159 litrov).
Dodatkom je korekčný mechanizmus, ktorý má držať strop päť percent pod trhovou cenou, uviedol diplomatický zdroj. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Poľsko, ktoré sa snaží strop stlačiť čo najnižšie, ešte musí súhlasiť s dohodou, ktorú potom budú musieť odobriť vlády všetkých krajín EÚ.
Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta G7 minulý týždeň navrhla stanoviť cenový strop na ruskú ropu v pásme 65 USD až 70 USD za barel bez korekčného mechanizmu. Strop by mal začať platiť od pondelka 5. decembra.
Poľsko, Litva a Estónsko však odmietli podporiť cenový strop na spomenutej úrovni a požadovali jeho zníženie. Podľa nich sa ruská ropa Urals už teraz obchoduje nižšie, takže takýto cenový strop by bol neefektívny a neplnil by cieľ znížiť príjmy Moskvy, ktorými financuje vojnu na Ukrajine.
V
Nemecká vláda schválila regulované ceny plynu a elektriny
28. 11. 2022
Nemecká vláda schválila maximálne ceny elektriny a plynu. Oznámil to dnes na tlačovej konferencii s francúzskou premiérkou Élisabeth Borneovou kancelár Olaf Scholz. Výhody z regulovaných cien, ktoré budú platiť od januára, budú mať nielen domácnosti, ale aj podniky a priemysel.
"Kabinet práve v tomto čase dospel k dôležitému záveru v zrýchlenom konaní, lebo je to naliehavé. Cenové brzdy pre plyn, elektrinu a diaľkové teplo prichádzajú," povedal Scholz.
Domácnosti a tiež malé a stredné podniky dostanú od dodávateľov 80 percent priemernej ročnej spotreby zemného plynu a tepla za 12 centov, respektíve za 9,50 centu za kilowatthodinu. Priemyselní zákazníci budú mať nárok na 70 percent predchádzajúcej spotreby zemného plynu alebo 80 percent spotreby tepla za sedem centov, respektíve 7,50 centa za kilowatthodinu.
Za elektrinu budú domácnosti spolu s menšími a strednými podnikmi platiť 40 centov za kilowatthodinu, a to až do výšky 80 percent ich predchádzajúceho ročného priemeru spotreby. Pre priemyselných zákazníkov je stanovená cena 13 centov za kilowatthodinu do 70 percent vlaňajšej spotreby.
V