Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Vo Francúzsku podľahlo koronavírusu ďalších 500 ľudí
1. 4. 2020
Vo Francúzsku podľahlo nákaze novým koronavírusom za posledných 24 hodín 499 ľudí. Informovala o tom v utorok agentúra AFP s odvolaním sa na úrady. Počet ľudí, ktorí vo Francúzsku doposiaľ ochoreniu COVID-19 podľahli, dosiahol 3 523.
V krajine je momentálne s ochorením spôsobeným vírusom SARS-CoV-2 hospitalizovaných 22 757 ľudí, pričom 5 565 je umiestnených na jednotkách intenzívnej starostlivosti, uviedol v utorok na tlačovej konferencii predstaviteľ francúzskeho úradu verejného zdravotníctva Jerome Salomon.
Hrozba pre nemecký automobilový sektor
30. 3. 2020
Nemeckému automobilovému sektoru hrozí v dôsledku pandémie nového koronavírusu strata viac než 100-tisíc pracovných miest. Uviedol to šéf nemeckého Centra pre výskum automobilového priemyslu Ferdinand Dudenhöffer, ktorý vychádza z nepriaznivého vývoja dopytu.
Nemecký výrobný sektor je v recesii už niekoľko mesiacov a rast najväčšej európskej ekonomiky tak závisí od služieb. Rozšírenie nového koronavírusu z Číny do Európy a ďalších oblastí sveta však zasiahlo aj tento sektor, keďže vlády v úsilí zabrániť rýchlemu šíreniu vírusu zatvorili reštaurácie, hotely, zábavné centrá a mnohé obchody. Podľa Dudenhöffera, na ktorého sa odvolala agentúra DPA, sa v dôsledku krízy dopyt po autách zníži v Nemecku tento rok o 15 percent.
V boji s koronavírusom môže pomôcť euroval
27. 3. 2020
Na hasenie požiarov spôsobených pandémiou koronavírusu si bude musieť Slovensko masívne požičať. V rovnakej situácii sú však všetky štáty eurozóny a máloktorá krajina si na tieto výdavky v dobrých časoch našetrila. Ministri financií eurozóny sa preto zhodli na využití zdrojov z trvalého eurovalu, mechanizmus podporil aj náš nový financmajster Eduard Heger.
V ich preferovanom modeli by si každý štát mohol požičať až dve percentá svojho hrubého domáceho produktu. To by pre nás znamenalo takmer dve miliardy eur. „Ak z tejto spoločnej špajzy nebudeme vyberať my, budú to robiť iní,“ myslí si Martin Vlachynský, analytik INESS.
Ekonomická aktivita v eurozóne padla na historické minimum
25. 3. 2020
Ekonomická aktivita v eurozóne sa v marci prepadla na historické minimum. Na príčine je pandémia nového koronavírusu, ktorá sa rozšírila po celej Európe. Mnohé krajiny vyhlásili blokády a výsledkom sú zatvorené obchody, reštaurácie, úrady a zastavenie výroby vo firmách. Ukázal to v utorok prieskum spoločnosti IHS Markit.
Podľa predbežných údajov sa kombinovaný index nákupných manažérov pre sektory služieb aj výroby v eurozóne (Purchasing Managers Index, PMI), ktorý je kľúčovým ukazovateľom budúcej aktivity firiem, po očistení od sezónnych vplyvov v marci prepadol na 31,4 bodu z 51,5 bodu vo februári. To bol najstrmší medzimesačný pokles a zároveň a najnižšia hodnota indexu od začiatku týchto prieskumov v júli 1998.