Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Únia Spojeným štátom nevyhovie
13. 11. 2019
Snaha USA, aby Európska únia (EÚ) urýchlene znížila clá na dovoz Hummerov a chemikálií, nemala úspech. Únia by síce mohla vyhovieť Spojeným štátom, ale z pohľadu Bruselu by takéto zníženie ciel malo byť súčasťou rozsiahlej dohody o liberalizácii ciel na priemyselné tovary a produkty rybolovu, uviedla komisárka EÚ pre obchod Cecilia Malmströmová v liste adresovanom americkému obchodnému zástupcovi Robertovi Lighthizerovi.
Malmströmová to zdôvodnila pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktoré obmedzujú dohody medzi jednotlivými krajinami, aj sa týkajú len malého množstva produktov. V liste Lighthizerovi tiež požadovala zvýšenie úsilia o riešenie existujúcich obchodných sporov medzi USA a EÚ. Podľa Malmströmovej existuje priestor, aby sa viac urobilo pre ich ukončenie. Mala na mysli americké clá na dovoz ocele a hliníka rovnako ako spor týkajúci sa podpory výrobcov lietadiel. Malmströmovej list Lighthizerovi bol odoslaný už minulú stredu, ale až teraz o ňom informoval server Politico.
Britský minister financií varuje pred opozíciou
11. 11. 2019
Britský minister financií Sajid Javid v nedeľu vyhlásil, že plán výdavkov opozičnej Labouristickej strany na päť rokov spustí v Británii do niekoľkých mesiacov ekonomickú krízu. Citoval pritom dokument zverejnený jeho Konzervatívnou stranou a zároveň odmietol uviesť plánovanú výšku výdavkov v jeho vlastnej fiškálnej stratégii. Informovali o tom tlačové agentúry Reuters a AP s tým, že v Spojenom kráľovstve sa uskutočňuje predvolebná kampaň pred parlamentnými voľbami, naplánovanými na 12. decembra.
Sú to extrémne vysoké výdavky štátneho rozpočtu - 1,2 bilióna libier (1,39 bilióna eur) -, bude to absolútne nezodpovedné konanie a do niekoľkých mesiacov vrhne túto krajinu do ekonomickej krízy," povedal Javid pre britskú stanicu BBC. Labouristická strana odmietla analýzu svojich plánov na výdavky, ktorú vypracovali konzervatívci, a celý svoj program ešte len má zverejniť. Labouristi zareagovali aj tvrdením, že vládni konzervatívci o nich šíria nepravdivé správy. Údaj 1,2 bilióna libier vychádza z predpokladu, že labouristická vláda uplatní v praxi každý svoj politický sľub, ktorý prijala vo všeobecnosti. Labouristi tvrdia, že nie všetky tieto sľuby budú aj v ich oficiálnom volebnom programe. Labouristický hovorca pre oblasť ekonomiky John McDonnell povedal, že hodnotenie konzervatívcov je "nekompetentným mišmašom, len obyčajným odhadom a zlými počtami". Minister financií Javid si však za svojím hodnotením stojí.
Ekonomickú traumu nezahojili ani miliardy
8. 11. 2019
Rozdiel medzi priemerným platom vo východnom a západnom Nemecku bol v uplynulom roku 550 eur, čo je o 90 eur menej ako v roku 2017.
Už zajtra si Nemecko pripomenie 30. výročie pádu Berlínskeho múru. Táto udalosť vyvrcholila v októbri 1990 zjednotením hospodársky najsilnejšej krajiny Európy. Ani po troch dekádach však úplne nezmizli sociálne, ekonomické či spoločenské rozdiely medzi východnou a západnou časťou krajiny. A to i napriek tomu, že hneď po zjednotení začali prúdiť zo západnej strany krajiny na východnú miliardy mariek a neskôr eur.
Vyrábať batérie nestačí. Európa zaostáva v recyklácii
6. 11. 2019
Únia po sebestačnosti v podobe získavania materiálov na produkciu a výrobu batérií tlačí aj na ich opätovné spracovanie. Čína je opäť pred nami.
Európa plánuje byť do roku 2050 uhlíkovo neutrálna. V dôsledku toho chce na cestách milióny elektromobilov a s tým spojených batériových zdrojov v domácnostiach i v priemysle. O rozvinutú infraštruktúru pripravenú na nápor batérií sa má postarať energia, na ktorej produkcii sa má podieľať 85 percent zariadení vyrábajúcich z obnoviteľných zdrojov. Ale batériový trh, ktorý má do roku 2025 dosahovať hodnotu 250 miliárd eur, prináša množstvo otázok.