Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Európa energeticky hladuje
20. 10. 2021
Začalo sa to v lete a vyhrocuje sa ďalej. Rusko v zjavnej snahe preferovať otvorenie tranzitu na dne Baltiku cez novú líniu Nord Stream 2 obmedzuje dodávky zemného plynu pre Európu.
Ceny v reakcii lámu rekordy. Ešte začiatkom júna boli po tuhej zime burzy na úrovni 30 eur za megawatthodinu, a to už bol dvojnásobok oproti vlaňajšku. Keď ruský Gazprom následne nevyužíval naplno potrubia na starý kontinent a zásobníky sa pred vykurovacou sezónou plnili len veľmi zľahka, komodita prerazila 100 eur. A aj keď prezident Vladimir Putin sľúbil, že ak príde požiadavka, trh stabilizujú, opäť sa deje opak.
Najväčší exportér plynu si v pondelok na november zarezervoval iba zhruba tretinu dodatočných kapacít na prepravu do Európy cez územie Poľska. Navyše cez Ukrajinu si neuplatnil žiadne objemy.
V
Bank of England je pripravená zvýšiť úrokové sadzby
18. 10. 2021
Guvernér britskej centrálnej banky Bank of England Andrew Bailey v nedeľu naznačil, že banka je prvýkrát od vypuknutia pandemickej krízy pripravená zvýšiť úrokové sadzby.
Podľa neho súčasný vzostup inflácie bude dočasný, no prudký vzostup cien energií ju bude tlačiť dlhší čas nahor, čím narastá riziko prognóz vyššej inflácie.
"Menová politika nemôže vyriešiť problémy na dodávateľskej strane, no budeme musieť konať, ak uvidíme riziká najmä z hľadiska stredno- a dlhodobých prognóz vývoja inflácie," cituje agentúra Reuters vyjadrenia guvernéra počas diskusie skupiny G30.
"To je dôvod, pre ktorý to Bank of England signalizovala, a toto je ďalší podobný signál, že budeme musieť konať," dodal Bailey. "Samozrejme, tento krok príde v rámci našich stretnutí o menovej politike."
Banka predpovedá britskú mieru inflácie nad štyri percentá, čo predstavuje dvojnásobok jej cieľa. Dôvodom je otváranie svetovej ekonomiky po pandemických lockdownoch, nedostatok viacerých materiálov a zamestnancov, ako aj nárast cien energií.
V
V EÚ výrazne klesá predaj áut
15. 10. 2021
Predaj nových osobných automobilov v Európskej únii sa v septembri medziročne znížil o 23,1 percenta na 718 598 vozidiel. Ide o najnižší počet za mesiac september od roku 1995.
Pokles bol z veľkej časti spôsobený nedostatočnou ponukou vozidiel v dôsledku pretrvávajúceho globálneho nedostatku polovodičov, ktorý spôsobila pandémia covid-19. Dnes o tom informovalo Európske združenie výrobcov automobilov. V Českej republike bol pokles miernejší.
Najväčšie európske automobilové trhy zaznamenali v septembri dvojciferný pokles: Taliansko o 32,7 percenta, Nemecko o 25,7 percenta, Francúzsko o 20,5 percenta a Španielsko o 15,7 percenta.
Od januára do septembra, teda za prvé tri štvrťroky, počet nových registrácií v EÚ medziročne vykazuje rast o 6,6 percenta na 7,53 milióna vozidiel.
V Českej republike sa v septembri podľa Európskeho združenia predajcov predalo medziročne o 16,2 percenta menej nových osobných áut, celkom 14 165. Za prvých deväť mesiacov roku ale počet registrácií vykazuje rast, a to o 9,1 percenta na 161 824.
V
Británia chce riešiť nedostatok pracovných síl
15. 10. 2021
Británia ponúkne šesťmesačné pracovné víza pre 800 mäsiarov zo zahraničia, aby zabránila tomu, že bude potrebné prasatá zabíjať vo veľkom. Krajina sa potýka s nedostatkom pracovníkov v určitých profesiách aj s komplikáciami v dodávateľských reťazcoch.
Agentúra Reuters napísala, že britskí poľnohospodári tvrdia, že kombinácia vplyvov brexitu a pandémie covid-19 viedla k exodu východoeurópskych pracovníkov z bitúnkov a od spracovateľov mäsa. Zostáva im tak približne 120-tisíc svíň, ktoré nemá kto poraziť.
"Povolíme mäsiarom na bitúnkoch a ľuďom pracujúcim pri spracovaní bravčového prísť sem na obmedzenú dobu maximálne šesť mesiacov na základe programu pre sezónnych pracovníkov," povedal dnes minister životného prostredia George Eustice.
"To nám pomôže vyriešiť náš terajší problém, kedy sa ošípané nahromadili na farmách," dodal. Tvrdí, že brexit nie je hlavnou príčinou toho, že v Británii chýba pracovná sila.
V