Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
EÚ žiada revízia mobilných poplatkov
9. 2. 2009
Európska komisia chce požiadať národných regulátorov telekomunikácií, aby obmedzili výšku poplatkov za posielanie textových správ a ukončenie hovorov medzi konkurenčnými mobilnými sieťami.
Očakáva, že
oklieštenie zisku za bezdrôtové služby prinúti mobilné telekomunikačné
spoločnosti investovať viac do optických sietí.
Brusel sa chce týmito
skutočnosťami zaoberať v apríli alebo v máji. Malo by ísť o širšiu revíziu súčasného systému vzájomného
spoplatňovania služieb konkurenčnými mobilnými operátormi.
Hoci stanovisko Komisie bude mať pravdepodobne iba charakter
odporúčania, pôjde o silné politické gesto a impulz.
Mobilní operátori sa bráni a tvrdia, že drastické zníženie
poplatkov za ukončenie hovoru môže naopak služby zdražieť.
Brusel je presvedčený, že zníženie ukončovacích poplatkov
bude stimulom, aby mobilní operátori viac investovali do tzv. sietí ďalšej generácie (NGN), ktoré
umožnia poskytovať kvalitné vysokorýchlostné dátové služby, ako i celú paletu
ďalších služieb, ako sú napríklad sofistikovaná tele-práca, či digitálne
internetové TV vysielanie.
Lídri EÚ a USA chcú posilňovať vzťahy s Ruskom
9. 2. 2009
Lídri EÚ a USA chcú posilniť vzťahy s Ruskom a budovať novú bezpečnostnú architektúru. Vyhlásili to cez víkend na 45. ročníku Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.
Zišlo sa na nej viac ako 300 účastníkov, medzi nimi asi tucet
premiérov a hláv štátov a približne 50 ministrov. Ameriku zastupoval nový americký viceprezident Joe Biden a Rusko
prvý vicepremiér Sergej Ivanov.
Diskusie boli zamerané
na kontroverzné regionálne i globálne bezpečnostné témy:
transatlantické vzťahy, izraelsko-palestínsky konflikt, Irak, boj proti
Talibanu v Afganistane, iránsky jadrový program, či vzťahy Ruska so
Západom.
Zatiaľ najväčším ústupkom je zdržanie plánov na výstavbu
protiraketového systému v Poľsku a Českej republike.
Poľský obrat v energetike
6. 2. 2009
Zásadný obrat vo svojej energetickej politike robí Poľsko. Do roku 2025 chce mať dve funkčné jadrové elektrárne a tým sa zbaviť závislosti na uhlí.
Poľsko patrilo medzi krajiny, ktoré nesúhlasili so zavádzaním plného
obchodovania emisných povoleniek v energetickom sektore. Vo výrobe energie
totiž až na 95 % závisí na uhlí. Dve nové elektrárne by túto závislosť mali
znížiť.
Sadzby eurozóny sú stabilné
6. 2. 2009
Európska centrálna banka podľa očakávaní nezmení svoju kľúčovú úrokovú sadzbu. Možné znižovanie naznačila v marci.
Britská centrálna banka Bank of England postupuje inak. Znížila svoju orientačnú úrokovú mieru z
1,5 % na 1 %, najnižšiu úroveň od jej založenia v roku 1694.
Medzitým členské štáty prijímajú mimoriadne opatrenia na
ozdravenie ekonomiky. Brusel včera schválil tri stimulačné plány – Veľkej
Británie, Francúzska a Nemecka.
Prijatím schémy, ktorá zaistí granty do výšky 500 tisíc € pre
každú firmu postihnutú krízou a tiež pre tie, ktoré v rokoch 2009 - 2010
požiadajú o pomoc Briti nasledujú Nemecko, Francúzsko a Portugalsko.
Francúzsku Brusel povolil poskytnúť pomoc firmám vo forme
znížených úrokov na rôznodobé pôžičky do roku 2010. Ide už o tretie opatrenie,
ktoré prijal Paríž v snahe sprístupniť financie v rámci štyroch pomocných
schém, ktoré definovala Komisia.
Nemecko dostalo zelenú pre
finančnú reguláciu, ktorou chcú dočasne sprístupniť riskantný kapitál malým a
stredným podnikom.