Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Krotiteľ inflácie hosťom HNClubu
8. 1. 2009
Ani jeden z európskych komisárov nemusel tak dramaticky meniť, presnejšie povedané korigovať svoje hospodárske predpovede, ako európky komisár pre menové a hospodárske záležitosti - Joaquín Almunia. Komisár je dnes v Bratislave hosťom HNClubu.
Napriek tomu, že rok 2009 bude rokom krízy, nízkeho
rastu a finančného napätia, komisár očakáva, že pre
Slovensko sa začína nová kapitola v histórii. A dúfa, že veľmi
pozitívna. Podľa jeho vyjadrenia euro
poskytne ochranu všetkým členom, teda aj Slovensku. Dokonca aj členom, ktorí
ešte v eurozóne nie sú, ale majú tak v pláne urobiť. Dĺžku cesty do eurozóny si
nové členské krajiny zvolili sami. Nikto na ne netlačil. Európska komisia však
bude strážcom kritérií, ktoré sú dané zmluvou.
Ubezpečil, že Európska centrálna banka je pripravená
na ďalšie "šoky" v dôsledku krízy a odmieta akýkoľvek
protekcionizmus. Domnieva sa, že sa treba poučiť z ropnej krízy zo
sedemdesiatych rokov, keď sa stalo, že vládne opatrenia neboli adekvátne a
milióny ľudí stratili prácu. Nedôverčivý je voči suverénnym fondom. Varoval, že
ak nebudú transparentné, do Európy sa "nedostanú".
Jeho recept na krízu je jasný: ekonomika by mala byť
založená skôr na vedomostiach ako na výrobe, mala by byť pripravená na
starnutie a pokles populácie, stále viac prepojenú a konkurujúcu globálnu scénu
a nárast cien spôsobený nedostatkom zdrojov. Slovensko si vďaka zavedeniu eura
podľa neho vytvorilo priestor, aby sa vyhlo spomaleniu rastu a rapídnemu
poklesu spotreby a investícií.
Európa si musí dohodnúť spoločný postup v energetickej politike
8. 1. 2009
Slovensko má v strategických zásobníkoch asi dve miliardy kubíkov plynu. Pri regulácii najväčších priemyselných podnikov sú to zásoby približne na dva mesiace. V prípade ochladenia sa však tieto zásoby môžu minúť rýchlejšie.
Zastavenie
dodávok plynu ukázalo potrebu spoločného postupu Európskej únie. Slovensko by
malo viac spolupracovať v týchto otázkach s okolitými krajinami.
Zmenárnici v Čechách zarábajú na slovenskej korune
7. 1. 2009
Časť zmenárnikov v Českej republike stavila na to, že Česi, ktorí majú nejaké slovenské koruny, budú ochotní zbaviť sa ich za zlomok skutočnej hodnoty, aby nemuseli vycestovať.
Niektorí zmenárnici za
tisíc slovenských korún vyplácajú len 500 českých korún a lacno získané
slovenské koruny vymenia na Slovensku za eurá. Jedno euro ich po tejto
transakcii vyjde len na 15 Kč. Nevýhodné kurzy sú aj v zmenárňach v Prahe,
Brne, Ostrave či Olomouci. Česká národná banka, ktorá spomedzi českých bánk
jediná prijíma slovenské koruny, však do kurzov v zmenárňach nezasahuje.
Bratislava nedosahuje návštevnosť svetových hlavných miest
7. 1. 2009
Podľa Euromonitora sa naše hlavné mesto umiestnilo v počte navštívených turistov až na 149. mieste (navštívilo ho "len" 462 tisíc turistov). Problém s návštevnosťou mali aj maďarská Budapešť a poľská Varšava.
Najobľúbenejší
je Londýn - vyše 15 miliónov turistov, nad hranicu desiatich miliónov
zahraničných turistov sa dostali Hongkong, Bangkok a Singapur. Menej ako desať miliónov turistov navštívilo
Paríž (5. miesto) aj Rím (10. miesto). Prahu
(19. miesto) navštívilo vyše 4 milióny turistov.
Prognózy
hovoria o tom, že ekonomická nestabilita v budúcnosti oslabí pozície Európy v prospech ázijských metropol.
(Zdroj: EUROMONITOR, SME)