Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Maďarská vláda pomáha stavbárom
12. 2. 2009
Mimoriadne vážne sa globálna a ekonomická kríza prejavuje v Maďarsku. Ekonomika krajiny prinajmenšom stagnuje. Maďarská vláda sa rozhodla podporiť hospodárstvo krajiny miliardovými investíciami do infraštruktúry, podnikom pomáha úvermi a zárukami.
Ministerstvo národného rozvoja sa rozhodlo pomôcť hlavne domácemu
stavebnému biznisu. V rámci neho chce Budapešť napríklad obnoviť 267 škôl či 24
nemocníc, postaviť alebo obnoviť 400 kilometrov železníc a 350 kilometrov
diaľnic. Dokopy plánuje ministerstvo podporiť takmer 640 projektov, ktoré chce
financovať aj z rozvojových programov Európskej únie.
V stanovisku ministerstva sa uvádza, že vzhľadom na tieto
opatrenia sa môže Maďarsku čiastočne podariť zmierniť negatívne efekty svetovej
krízy, vytvoriť desiatky tisíc pracovných miest a položiť základ ďalšieho
dlhodobého rozvoja krajiny s budúcimi reformami.
Naposledy krajina takýto prudký prepad zaznamenala pred
dvadsiatimi rokmi pri páde socializmu.
Energetická stratégia EÚ sa bude revidovať
12. 2. 2009
Revidovaný návrh plánu pre energetickú bezpečnosť by mal byť predstavený na konci tohto roka. Revízia je nevyhnutná aj pre prijatie novej legislatívy v uplynulom roku.
Konkrétne je plán potrebné upraviť s ohľadom na rozšírenie zoznamu
produktov, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia Smernice o ekodizajne, ako aj s
ohľadom na ustanovenia Smernice o energetickej náročnosti budov.
Európska investičná banka v súčasnosti rozhoduje o
ročnom zvýšení objemu investícií o 6
mld. eur do oblasti boja proti klimatickým zmenám a na rozvoj energetickej
infraštruktúry. Európska banka pre obnovu a rozvoj chce zdvojnásobiť prostriedky pre samosprávy a ich projekty v
oblasti klimatických zmien a energetickej efektívnosti.
Turbulencie na svetových trhoch vedie rubeľ
12. 2. 2009
Tohtoročný rebríček kurzových obetí na svetových trhoch vedie rubeľ. K euru stráca takmer 12 %. Oslabenie českej koruny sa po dosiahnutí nad 28 CZK/EUR prehuplo cez štyri percentá. Forint sa po ústupe z rekordných trojstovkových miním približuje k osempercentnému mínusu. Zlotý k takmer sedempercentnému. Od augusta si susedné meny zapísali straty od 15 % (koruna) až po 27,7 % (zlotý).
Exportné odvetvia stredoeurópskych ekonomík nie sú totiž svedkami oslabenia
kurzu pri nezmenených podmienkach. Čelia výraznému globálnemu poklesu dopytu.
Ak by Slovensko nevstúpilo do eurozóny, euro by sa v súčasnosti pohybovalo
medzi 36 až 44 slovenskými korunami. Maďarská situácia pripomína, že v
prostredí vážneho oslabenia externého
dopytu neradno preceňovať príspevok slabšieho kurzu. Napriek rekordne slabému
forintu sa priemyselná výroba prepadla v decembri medziročne o vyše 23 percent,
čím zaskočila aj tých najväčších pesimistov.
Rekordne lacný forint nebol v závere roka pre maďarský priemysel
všeliekom.
Po očakávanom 50-bodovom znížení základnej úrokovej sadzby na 1,75 % aj Česká národná banka pripustila, že sa
domáci ekonomický rast prudko spomalí. Tento rok sa čaká mierna recesia. V
novembri (-17,4 %) a podľa očakávaní ani v decembri sa české hospodárstvo
nedokázalo odpútať od najvýraznejšieho koncoročného oslabenia svojho
30-percentného exportného partnera (Nemecka).
Preceňovanú úlohu kurzových výkyvov pripomenulo aj januárové spomalenie
českej inflácie na 2,2 %, čo je najnižšia úroveň od marca 2007. Vyhliadky rastu
a inflácie otvárajú dvere pre ďalšie 50-bodové zníženie kľúčových úrokov na
1,25 %.
Po čerstvých rekordných minimách sa stabilizácia apetítu globálnych
investorov po riziku odrazila na korekcii susedných mien. Pri českej korune
posun pod 28-korunovú hranicu nevytrval.
Oslabenie českej koruny nad úroveň
28,8 CZK/EUR otvára priestor do pásma
30 - 31 CZK/EUR . Najbližším krstom
ohňom pre stredoeurópske meny sa môže stať
napríklad obrat februárovej korekcie na akciových trhoch.
Majetok českých podielových fondov sa zmenšuje
11. 2. 2009
Vlani sa majetok fondov zmenšil o 71,3 miliardy českých korún, čo je viac ako o štvrtinu. Odlev peňazí pokračuje aj v tomto roku a ľudia z podielových fondov vybrali ďalších 4,4 miliardy českých korún.
Najviac trpia pre prepad búrz fondy, ktoré investujú do
akcií. Napríklad Sporofond Českej sporiteľne za vlaňajšok prerobil viac ako 60
%. Akciovým fondom klesol majetok o polovicu.
Paradoxne ľudia vyberajú najviac peňazí z najbezpečnejších -
peňažných fondov, hoci tie investujú iba do bezpečných, aj keď málo výnosných
cenných papierov. Napriek tomu si mnoho ľudí peniaze radšej vybralo a uložilo v
banke.