Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
K daňovým rajom nechce patriť ani Monako
23. 3. 2009
Po Švajčiarsku, Luxembursku a Rakúsku, ktoré sa zaviazali k lepšej informovanosti a väčšej transparentosti v oblasti daní a nebudú podporovať daňové úniky, sa k podobnému záväzku rozhodlo pristúpiť aj Monako. Tieto krajiny nebudú zapísané na čiernu listinu daňových rajov a prijímajú štandardy OECD o výmene informácií o daniach.
Kaymanské ostrovy, kde sa koncentruje väčšina
svetových hedgeových fondov sa zmluvne dohodli so siedmymi európskymi vládami
na pomoci s daňovými informáciami. Nemecko, Rakúsko, Belgicko, Luxembursko,
Česká republika, Slovensko a Švajčiarsko budú o tieto informácie môcť požiadať na základe unilaterálnej
dohody.
Poznámka:
Hedge fondy sú špeciálnym typom fondov určených pre kvalifikovaných
investorov. Tieto fondy nepodliehajú takmer žiadnej regulácii, a preto môžu
investovať zverené prostriedky aj do vysoko rizikových transakcií. Názov hedge
funds pochádza od slova hedging (zaisťovanie), nakoľko takmer každý fond
obchoduje so zaisťovacími derivátmi (buď na zaistenie vlastných pozícií, alebo
na špekuláciu).
Výmena mobilného operátora by mala trvať jeden deň
23. 3. 2009
K zhode na tejto požiadavke včera vyzvala eurokomisárka pre informačné technológie Európsky parlament a Radu EÚ. Dnes v únii trvá priemerne 8,5 dňa, než sa zákazníkovi podarí zmeniť mobilného operátora. Pri výmene prevádzkovateľa pevnej linky to je v priemere 7,5 dňa.
V tomto ukazovateli Slovensko dosahuje výrazne podpriemerné výsledky. Prenos
mobilného čísla našim operátorom
trvá 14 dní a patríme k
najhorším v Európe. Dlhšie to trvá len
v Taliansku a Poľsku. Prenos pevného čísla
trvá 10 dní. Aj tu sú Poliaci na poslednej priečke.
Smernicu, podľa ktorej by mala trvať výmena
operátora iba jeden deň, navrhla Európska komisia už pred dvomi rokmi. V súčasnosti o nej diskutujú zástupovia
Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Posledné kolo rokovania by malo byť v utorok.
Eurokomisárka sa domnieva, že všetci Európania
by mali mať možnosť zmeniť operátora - či už mobilnej, alebo pevnej linky - v priebehu
jedného dňa. Možné je to napríklad v Írsku alebo na Malte.
Zdvojnásobenie krízového balíčka
20. 3. 2009
Európski lídri odsúhlasili navýšenie objemu financií v Medzinárodnom menovom fonde (MMF). Schválili aj zdvojnásobenie financií v krízovom fonde pre členské krajiny EÚ, ktoré nie sú v eurozóne.
Navýšením financií sa má MMF umožniť, aby rýchlo a flexibilne pomohol
krajinám, ktoré čelia problémom. Spoločným postojom EÚ pre nadchádzajúcu
aprílovú londýnsku schôdzku krajín G20, kde sa bude debatovať o novej finančnej
architektúre, je tiež zlepšenie dozornej funkcie MMF s cieľom posilniť
jeho úlohu pri predchádzaní krízam.
Zlepšiť sa má aj spolupráca medzi
MMF a Finančným fórom stability (FSF), aby sa tak mohli ľahšie zisťovať
systematické riziká a problémy vo finančnom sektore a zaistila sa náprava zo
strany členských krajín. Rýchlo sa má uskutočniť aj reforma MMF dohodnutá v
minulom roku.
Centrálne banky v EÚ budú ďalej znižovať úrokové sadzby
20. 3. 2009
Centrálne banky v strednej a východnej Európe v tomto roku znížia úrokové sadzby na minimá blížiace sa rekordu. Banky sa týmto znížením snažia bojovať s najhlbšou recesiou od pádu komunizmu aj napriek poklesu ich mien.
Centrálni bankári z regiónu sa
dnes stretnú v Budapešti, aby diskutovali o spoločných problémoch. Centrálne
banky v Maďarsku, Poľsku a ČR budú rokovať o nastavení úrokových sadzieb na
budúci týždeň a v Rumunsku koncom marca.
Menám regiónu sa počas posledného
polroka nedarilo. Z 26 mien rozvíjajúcich sa ekonomík najviac stratil polský
zlotý, ktorý oslabil voči euru o 28 %. Treťou najviac oslabujúcou menou bol
maďarský forint, ktorý klesol o 20 %. Rumunský lei klesol o 16 percent a česká
koruna o 10 %.
V tomto roku región čaká recesia
kvôli prudkému prepadu dopytu na exportných trhoch a podľa MMF aj pokles
ekonimiky o 0,4 %. Veľké bankové spoločnosti naprieč ekonomikou sa pokúšajú
šetriť a škrtajú pracovné miesta.