Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Rozšírenie sortimentu áut s odpočtom DPH
29. 6. 2009
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES rozšírila využiteľný sortiment áut s odpočtom DPH z malých dodávkových vozidiel aj o klasické osobné autá. Na základe nariadenia slovenskej vlády sa od 29. apríla tohto roku možno na ňu odvolávať aj na Slovensku.
Podľa európskej klasifikácie technicky platí, že ak automobil využíva väčšiu
časť užitočnej hmotnosti na náklad ako pre cestujúcich okrem vodiča, možno ho
považovať za auto kategórie N1. Možno ho teda
registrovať ako úžitkové vozidlo a platitelia DPH si pri jeho kúpe môžu
uplatniť odpočet dane.
Tým pre dovozcov vznikla príležitosť požiadať ministerstvo dopravy, pôšt a
telekomunikácií o zaradenie nových modelov a preradenie starších do kategórie
N1. Vozidlo teda nevyžaduje
"stavebné" úpravy, stačí
len splnenie podmienky rozdelenia
užitočnej hmotnosti, uznanej už pri európskom schvaľovaní. Ministerstvo musí
akceptovať rozhodnutie ktoréhokoľvek štátu Únie o homologovaní vozidla pre
kategóriu N1. Čiže aj tých nemálo, v ktorých kategória N1 schválenú deliacu
mriežku nemusí mať.
Táto novinka pochopiteľne importérov zaujala, pretože prináša šancu zvýšiť
predaje áut, ktoré ovplyvnilo aj šrotovné. Vďaka nemu domácnosti nakúpili toľko
áut, že ich predaje dokonca presiahli
počty dosiahnuté za prvých päť mesiacov minulého roka.
Ministerstvo financií pripúšťa, že bude potrebné prehodnotiť kvantifikáciu
rozpočtových vplyvov. Vyzerá to, že
bude zachovaný súčasný legislatívny
stav. To znamená, že zostane možnosť odpočtu DPH len pre kategóriu N1, s
akceptovaním uznávania európskej homologizácie „bezmrežových“ áut. Tento stav
by mal byť hachovaný dovtedy, kým sa
európska homologizácia nestane povinnou, teda do jesene 2011.
Domény s koncovkou "eu" si poradia s diakritikou
29. 6. 2009
Kým pre ostatné svetové domény je diakritika neprípustná, názvy domén s
koncovkou "eu" budú môcť obsahovať aj takéto znaky. V Európe sa tým otvára
priestor pre použitie diakritiky, azbuky alebo aj gréčtiny.
Európa tak do internetu bude môcť vniesť špecifiká svojich jazykov a
internetisti budú môcť s plným komfortom vpisovať do svojich prehliadačov názvy
tak, ako ich používajú v každodennom živote.
Otázkou zostáva, ako budú na tento jav reagovať užívatelia. Za tie roky,
ktoré používajú internet na
pracoviskách a v domácnostiach si už zrejme zvykli, že adresy diakritiku neobsahujú. Užívatelia si pomerne pomaly zvykali aj na diakritiku
v esemeskách.
Záujem o novú vymoženosť očakávajú najmä v Grécku, na Cypre či v Bulharsku.
Rakúsko dostane pokutu za nadvýrobu mlieka
26. 6. 2009
Rakúski producenti mlieka dodali spracovateľom v agrárnom roku 2008/2009 veľa suroviny. Za prekročenie limitu dostane krajina od Európskej komisie pokutu.
Rakúsko malo ročný limit na výrobu mlieka 2,76 milióna ton, ktorý prekročilo
ho o 1,2 percenta.
V Rakúsku je vyše 40 000 výrobcov
mlieka a z nich vyše svoje zmluvné limity prekročila vyše polovica. Limity dodržalo
len 1551 dodávateľov. Zvyšok zostal pod limitom.
Výzva k väčšej podpore mladých nezamestnaných
26. 6. 2009
Komisár pre zamestnanosť a sociálne záležitosti Vladimír Špidla vyzval členské štáty, aby urobili viac na ochranu mladých ľudí, ktorí čelia nezamestnanosti. Zopakoval niekoľko návrhov ako bojovať proti kríze na pracovnom trhu. Zamestnanosť považuje za najlepšiu zbraň proti sociálnej exklúzii.
Za tri hlavné aktivity na podporu zamestnanosti počas pretrvávajúcej krízy
označil: zabezpečiť si súčasnú prácu, vytvárať nové pracovné pozície a rozvíjať
mobilitu pracovnej sily a tak otvoriť nové prístupy na pracovný trh.
Pre podporu zamestnanosti bola vytvorená nová online služba vytvorená na to,
aby tým, ktorí hľadajú zamestnanie uľahčila hľadanie práce na základe ich
schopností v rámci celej EÚ.
Táto medzinárodná aplikácia bola zavedená cez existujúci
portál EURES, ktorý získava dáta o voľných miestach od personálnych agentúr.
Komisár zdôraznil
európsku snahu o „znalostnú a zelenú ekonomiku“. Podľa jeho vyjadrenia počet pracovných príležitostí v oboch
oblastiach bude rapídne rásť. Potrebné
je predvídať aj budúce potreby kľúčových oblastí akými sú klimatické zmeny a
energetické technológie či problémy s dodávkou vody. Vďaka tomu by Európa mohla byť dobre pripravená v čase opätovného
hospodárskeho rastu.