Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Regionálna politika EÚ
3. 9. 2009
Dezignovaný komisár vo výbore pre regionálny rozvoj EP zdôraznil, že regionálna politika EÚ v boji proti ekonomickej kríze môže zohrať dôležitú úlohu. Pre zabezpečenie lepšej budúcnosti členských krajín, potrebuje však viac informácií o jednotlivých regiónoch a menšiu byrokraciu.
Členovia výboru pre regionálny rozvoj sa zaujímali o budúcnosť regionálnej politiky EÚ, klimatické zmeny a dôsledky ekonomickej krízy na lokálnej úrovni. Veľkým úspechom EÚ je kohézna politika, ktorej smerodajnou hodnotou je vzájomná solidarita. Podľa komisára kríza pravdepodobne vrcholí, preto treba myslieť na budúcnosť.
Predstavu o tom, čo teritoriálna kohézia vlastne je, by mala poskytnúť Zelená kniha, ktorá bude čoskoro publikovaná Európskou komisiou.
Debata sa niesla aj v duchu témy, či má Komisia poznatky o regiónoch ktoré boli krízou najviac zasiahnuté. Komisár pripustil, že poznatky o tom, ktoré regióny sú najviac postihnuté sú limitované a preto je podľa neho potrené zdokonalenie metodológie poznania regionálneho rozvoja v jednotlivých štátoch. Dodal, že najvzdialenejšie regióny na lepšie vysporiadanie sa s krízou potrebujú využiť ich špecifické danosti zahrnujúc prírodné zdroje a turizmus.
Horúcou témou v rozprave bola aj téma priveľkej byrokracie. Komisár preto zdôraznil, že je treba usilovať o zníženie ďalšej administratívnej záťaže pre koordinančné a riadiace orgány ako aj pre prijímateľov pomoci z fondov EÚ aby sa prostriedky z rozpočtu EÚ využívali efektívne. Do popredia vystupuje znižovanie byrokracie verzus zákonnosť noriem.
S aplikáciou niektorých európskych smerníc Slovensko mešká
2. 9. 2009
Niektoré smernice Európskej komisie neboli do právneho poriadku SR aplikované v stanovenej lehote. Slovensko zo starého deficitu musí splniť ešte deväť úloh. V správe o transpozičnom depozite a harmonograme jeho odstránenia, ktorý dnes schválila vláda, na to upozorňuje ministerka spravodlivosti SR.
V niektorých prípadoch sa dokonca legislatívny proces ani nezačal. Týka sa to napríklad smernice o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, či o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami. O niektorých právnych predpisoch, umožňujúcich transformáciu smerníc, ako je zákon o vodách či odpadoch, parlament bude opätovne rokovať, keďže ich prezident SR vetoval.
V auguste vláda schválila aj zákon o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok, ktorý sa dostáva na schôdzu NR SR. Na základe zákona by sa aplikovalo kodifikované znenie smernice o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení.
Okrem starého deficitu má Slovensko aj niektoré nové nesplnené úlohy. Preto EK začala začalo voči nemu viaceré konania. Prvým štádiom konania je formálne oznámenia, prostredníctvom ktorého EK požiada dotknutý členský štát, aby sa vo veci porušenia zmluvných povinností do dvoch mesiacov vyjadril. V prípade nedostatočnej alebo žiadnej reakcie komisia môže vydať odôvodnené stanovisko. Zdôvodní v ňom porušenia práva ES a vyzve členský štát, aby toto porušenie odstránil. Ak krajina EÚ takejto výzve nevyhovie, môže komisia vec predložiť Európskemu súdnemu dvoru a štát môže už dostať sankcie.
Stowatové žiarovky budú v Európskej únii postupne miznúť z trhu
1. 9. 2009
Krajinou, ktorá počas svojho predsedníctva EÚ v roku 2007 navrhla stiahnutie žiaroviek z trhu, bolo Nemecko. Stiahnutie týchto žiaroviek z trhu prikázala Európska komisia v marci tohto roku. Nariadenie sa týka tiež matných a halogénových žiaroviek s príkonom nad 80 wattov, ak nebudú mať aspoň energetickú triedu C.
Európska únia postupne chce prejsť na úsporné zdroje svetla.
Od 1. októbra nebudú nevyhovujúce žiarovky v EÚ uvádzané na trh a obchody ich budú iba dopredávať. Klasické žiarovky by mali z EÚ zmiznúť v roku 2012. Únia predpokladá, že ročne sa tak ušetrí 40 terawatthodín energie, čo by podľa agentúry Reuters stačilo na zásobovanie malého štátu.
Európska komisia však čelí tlaku, aby svoju politiku šetrenia energie ešte prehodnotila. Jej odporcom je napríklad aj český prezident.
Exekutíva svoju iniciatívu však bráni tvrdením, že nahradením tradičných žiaroviek efektívnejšími sa účty za elektrinu európskych domácnosti znížia o 25 až 50 eur ročne. Ročné emisie CO2 EÚ by sa vďaka tomu kroku mali znížiť o 15 miliónov ton.
Komisia trvá na tom, že alternatívy sú efektívne a spotrebitelia majú na výber množstvo alternatívnych náhrad. Skutočnou energeticky úspornou alternatívou v budúcnosti budú podľa nej LED lampy, ktoré sú zatiaľ len v rannom štádiu komercionalizácie.
(Zdroj: EURACTIV, PRAVDA)
Digitalizácia kníh a Brusel
29. 8. 2009
Otázka digitalizácie kníh sa v Bruseli stáva čoraz kontroverznejšou témou. Komisárka Viviane Redingová za vzor označuje Google Books, zatiaľ čo komisár Charlie McCreevy na september zvoláva híring, ktorého témou budú porušovania autorského práva zo strany Google.