Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Ekonomická nálada v EÚ sa zlepšila
29. 10. 2010
Ekonomická nálada v eurozóne sa v októbri prekvapivo zlepšila. Európska komisia dnes oznámila, že index nálady pre eurozónu vzrástol o 104,1 bodu zo septembrových 103,2 bodu.
Analytici pritom počítali s jeho stagnáciou. Zlepšila sa aj ekonomická nálada v celej Európskej únie, kde sa index zvýšil o pol boda a dosiahol tiež 104,1 bodu. Európska komisia minulý mesiac prudko zvýšila odhad rastu ekonomiky eurozóny aj celej Európskej únie pre celý tento rok. Hospodárstvo krajín platiacich eurom by malo vzrásť o 1,7 %, pôvodne komisia odhadovala 0,9 %.
Brusel odobral ČR dotáciu na železnicu
28. 10. 2010
Európska komisia v stredu odobrala Česku sľúbených 14,5 milióna eur. Táto dotácia bola určená na prípravu projektu rýchlejšieho železničného spojenia medzi Prahou a Berounem.
Vláda však projekt kvôli finančným úsporám zastavila. Ministerstvo dopravy na rozhodnutie komisie reagovalo vlažne. Hovorca úradu Karel Hanzelka uviedol, že momentálne prebieha revízia všetkých pripravovaných stavieb a ich objektovej skladby s cieľom nájsť úspory oproti pôvodným finančným plánom.
EÚ odmietla návrh na zmenu
27. 10. 2010
Európska únia (EÚ) nepodporila návrh, ktorý by mal pri vypočítavaní schodku verejných financií zohľadňovať náklady na dôchodkovú reformu.
Návrh podalo a podporilo 9 krajín únie, vrátane Slovenska. Komisára EÚ O.Rehn označil požiadavku za oprávnenú,uviedol však, že ju nemožno prijať v rámci pravidiel vykazovania rozpočtových schodkov. Zmena mala umožniť,aby si krajiny, ktoré zreformovali dôchodkový systém, mohli z deficitu odpočítať časť nákladov spojených s reformou.
MMF varoval Maďarsko
26. 10. 2010
Medzinárodný menový fond (MMF) varoval Maďarsko, ktoré má v pláne zastaviť platby do súkromných penzijných fondov, čo je podľa MMF nežiaduce, pretože takýto zámer by mohol systém v dlhodobom výhľade poškodiť.
Delegácia menového fondu bola v Maďarsku v rámci pravidelných konzultácií, ktoré vykonáva aj s ostatnými krajinami. Súkromné dôchodkové fondy sú v Maďarsku zavedené povinne a Rosenberg povedal, že ak do nich štát prestane posielať peniaze, môže to znamenať zhoršenie likvidity na kapitálových trhoch aj zníženie dôvery investorov.