ECB sa sústredila na zníženie inflácie v eurozóne
7. 11. 2022
Európska centrálna banka (ECB) sa sústredila na zníženie inflácie v eurozóne skôr, ako sa zakorení. Zdôraznili to dvaja najvyšší predstavitelia banky.
Investori sa snažia odhadnúť, kam je ECB pripravená zájsť v boji proti dvojcifernému rastu spotrebiteľských cien, pričom tlak na centrálne banky na celom svete narastá po tom, ako americký Federálny rezervný systém naznačil síce ďalšie, ale zrejme miernejšie zvýšenia úrokových sadzieb.
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v regióne, ktorý zaviedol euro, sa v októbri zrýchlilo na rekordných 10,7 percenta, čo je vyše päťnásobne viac, ako je cieľová inflácia ECB na úrovni 2 percenta.
Prezidentka ECB Christine Lagardová a jej zástupca Luis de Guindos naznačili, že centrálna banka eurozóny je odhodlaná urobiť svoju časť práce. Vyzvali však zároveň 19 vlád euroregiónu, aby sa vyhli príliš štedrým výdavkom, ktoré ženú ceny nahor.
Lagardová pripustila, že zvýšenie kľúčového úroku ECB (ktorý od júla vzrástol z -0,5 percenta na súčasných 1,50 percenta) zafungovalo s oneskorením. Argumentovala však, že tvorcovia menovej politiky nemajú ten luxus čakať, kým uvidia plný účinok opatrení.
"Ak by sme napríklad videli, že inflácia sa stáva trvalejšou a hrozí rast inflačných očakávaní, nemohli by sme čakať, kým sa naplno prejaví vplyv politických opatrení," povedala Lagardová. "Potrebovali by sme prijať ďalšie opatrenia, kým nebudeme mať väčšiu istotu, že inflácia sa vráti k cieľu včas," dodala.
De Guindos vo svojom prejave v Španielsku povedal tiež, že ECB sa musí aj naďalej "zameriavať na znižovanie podpory dopytu a chrániť sa pred rizikom trvalého posunu inflačných očakávaní smerom nahor".
Obaja poukázali na to, že vlády by mali zavádzať "dočasnú a cielenú" podporu pre domácnosti, ktoré najviac zasiahla súčasná kríza životných nákladov, aby sa vyhli podpore dopytu.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Vstup do EÚ sa oplatil
2. 5. 2018
Slovensko včera oslávilo 14. výročie vstupu krajiny do Európskej únie. 1. máj 2004 bol pritom historický. Išlo totiž o najväčšie rozšírenie Európskej únie od jej vzniku. Členmi sa okrem nás stalo ďalších deväť štátov vrátane susedného Česka, Maďarska a Poľska. A podľa odborníkov sa nám vstup medzi európsku elitu oplatil.
„Od vstupu Slovenska do Únie sme si užívali blahobyt a užívame si ho doteraz. Povedal by som, že sa pohybujeme blízko vrcholu,” uviedol Pavel Drahotský, riaditeľ Saxo Bank pre strednú a východnú Európu. Veľmi dobrým krokom bolo podľa neho aj prijatie eura a vstup do eurozóny, vďaka čomu Slovensko získalo zaujímavých investorov. Ako dodal Drahotský, stavať napríklad továreň v krajine, kde hrozí kurzové riziko, je totiž pre väčšinu globálnych investorov nemysliteľné.
Zákon o pobyte cudzincov
30. 4. 2018
Zmeny, ktoré zaviedol zákon o pobyte cudzincov od doby svojej účinnosti, poukázali počas jeho aplikácie na niektoré nedostatky, ktoré novela zákona schválená 13. 3. 2018 odstraňuje a zosúlaďuje s potrebami aplikačnej praxe.
V tomto smere sa zmeny dotýkajú najmä inštitútu tolerovaného pobytu, z ktorého sa vypúšťajú niektoré kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín a presúvajú sa do nových ustanovení o zotrvaní štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky. Rovnako sa menia aj pravidlá udeľovania trvalého pobytu na neobmedzený čas bez splnenia podmienok ustanovených zákonom, ktorý sa transformuje na osobitný druh trvalého pobytu.
Slabé euro ECB vyhovuje
27. 4. 2018
Presvedčenie trhov, že kľúčový index spotrebiteľských cien relevantný pre rozhodovanie FED-u o budúcnosti menovej politiky prelomí v najbližších mesiacoch magickú hranicu dvoch percent podporuje rast amerického dolára a naopak dostáva pod tlak stredoeurópske meny, vrátane eura.
Zelená bankovka ťaží najmä z rastúcich dlhopisových výnosov v USA, ktoré sa v prípade 10-ročnej splatnosti dostali prvý krát od roku 2014 nad úroveň troch percent, čo akcie aj napriek pozitívnej výsledkovej sezóne neteší. Inflačné očakávania zvyšujú rastúce ceny komodít (najmä ropy a kovov), ktoré sa určitým oneskorením pretavia do nárastu inflácie, čím podporia jastrabie kroky FED-u. Situácia v eurozóne je však odlišná. Predstihové indikátory - nálada v priemysle eurozóny poklesla v apríli štvrtý krát v rade - odrážajú zviazané ruky podnikov pri rozhodovaní o investíciách v dôsledku Brexitu a neistoty z protekcionistickej zahraničnej politiky USA, odhaľujú absenciu štrukturálnych reforiem vlád, ale reflektujú aj silné euro, ktoré negatívne vplýva na ziskovosť exportérov. Absencia výraznejších inflačných tlakov a dáta z ekonomiky teda jednoznačne napovedajú, že Rada guvernérov ECB sa na dnešnom zasadnutí bude držať nastoleného kurzu a s komunikáciou ukončenia programu kvantitatívneho uvoľňovania nebude ponáhľať.
Európa si posvieti na kúpu Shazamu
25. 4. 2018
V decembri minulého roku spoločnosť Apple oznámila kúpu služby Shazam. Aplikácia, ktorá slúži na identifikáciu hudby rýchlym nahraním časti skladby, sa pod Apple dostala za sumu 400 miliónov dolárov (327 miliónov eur). V súvislosti so spájaním dvoch významných hráčov na digitálnom trhu s hudbou chce Európska komisia začať vyšetrovanie.
Hlavným dôvodom je podľa komisárky Margrethe Vestager snaha zaistiť poslucháčom hudby čo najvyššiu slobodu pri výbere spôsobu prehrávania. Spojenie týchto dvoch spoločností by totiž mohlo z trhu vytlačiť konkurenciu a priblížiť Apple k monopolu v digitálnom prenose hudby.
„Spôsob, akým sa ľudia v dnešnej dobe dostávajú k hudbe, sa za posledné roky radikálne zmenil. Naše vyšetrovanie má za úlohu zaistiť Európanom možnosť výberu medzi viacerými streamovacími službami tak, aby neboli nútení vyberať si z menšieho množstva len kvôli tomuto spojeniu,“ vysvetlila v tlačovej správe Vestager. Problém predstavujú aj dáta, ktoré aplikácia zbiera. Údaje, ktoré by mohli iné spoločnosti zneužiť, spočívajú najmä v hudobných návykoch poslucháčov. V prípade, že niekto takéto dáta bude vlastniť, môže ich ľahko zneužiť na cielenie proti konkurenčným službám.