ECB sa sústredila na zníženie inflácie v eurozóne
7. 11. 2022
Európska centrálna banka (ECB) sa sústredila na zníženie inflácie v eurozóne skôr, ako sa zakorení. Zdôraznili to dvaja najvyšší predstavitelia banky.
Investori sa snažia odhadnúť, kam je ECB pripravená zájsť v boji proti dvojcifernému rastu spotrebiteľských cien, pričom tlak na centrálne banky na celom svete narastá po tom, ako americký Federálny rezervný systém naznačil síce ďalšie, ale zrejme miernejšie zvýšenia úrokových sadzieb.
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v regióne, ktorý zaviedol euro, sa v októbri zrýchlilo na rekordných 10,7 percenta, čo je vyše päťnásobne viac, ako je cieľová inflácia ECB na úrovni 2 percenta.
Prezidentka ECB Christine Lagardová a jej zástupca Luis de Guindos naznačili, že centrálna banka eurozóny je odhodlaná urobiť svoju časť práce. Vyzvali však zároveň 19 vlád euroregiónu, aby sa vyhli príliš štedrým výdavkom, ktoré ženú ceny nahor.
Lagardová pripustila, že zvýšenie kľúčového úroku ECB (ktorý od júla vzrástol z -0,5 percenta na súčasných 1,50 percenta) zafungovalo s oneskorením. Argumentovala však, že tvorcovia menovej politiky nemajú ten luxus čakať, kým uvidia plný účinok opatrení.
"Ak by sme napríklad videli, že inflácia sa stáva trvalejšou a hrozí rast inflačných očakávaní, nemohli by sme čakať, kým sa naplno prejaví vplyv politických opatrení," povedala Lagardová. "Potrebovali by sme prijať ďalšie opatrenia, kým nebudeme mať väčšiu istotu, že inflácia sa vráti k cieľu včas," dodala.
De Guindos vo svojom prejave v Španielsku povedal tiež, že ECB sa musí aj naďalej "zameriavať na znižovanie podpory dopytu a chrániť sa pred rizikom trvalého posunu inflačných očakávaní smerom nahor".
Obaja poukázali na to, že vlády by mali zavádzať "dočasnú a cielenú" podporu pre domácnosti, ktoré najviac zasiahla súčasná kríza životných nákladov, aby sa vyhli podpore dopytu.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Európskej centrálnej banke došla trpezlivosť, rozhodla o likvidácii dvoch talianskych bánk
26. 6. 2017
Banková kríza je jedným z najväčších problémov Talianska. Štát už do problémových finančných inštitútov nalial miliardy. Európskej centrálnej banke (ECB) došla trpezlivosť a prijala dôležité rozhodnutie.
Taliansko prispeje na ich likvidáciu sumou 5,2 miliardy eur. Celkové náklady však môžu pre taliansky štát dosiahnuť až 17 miliárd eur. ECB po dlhotrvajúcich rokovaniach o záchrane dvoch talianskych bánk Banca Popolare di Vicenza a Veneto Banca rozhodla, že inštitúty sa nedajú zachrániť a budú zlikvidované podľa talianskeho insolvenčného zákona. Podmienky pre záchranu neexistujú, uviedla ECB v piatok (23.6.) večer. Dôvodom rozhodnutia bol nedostatok vlastného kapitálu. ECB dala obom bankám čas, aby predložili záchranný plán, ale nepodarilo sa im pripraviť "dôveryhodné riešenie". To znamená, že Banca Popolare di Vicenza a Veneto Banca sa rozdelia, zdravé časti finančných inštitútov by mala prevziať druhá najväčšia talianska banka Intesa Sanpaolo. Zvyšné časti sa zlikvidujú. Talianska vláda by mala ešte dnes vydať dekrét týkajúci sa likvidácie oboch finančných inštitútov. Obe banky majú každá približne 500 filiálok a zamestnávajú vyše 5000 ľudí. Podobne ako ďalšie talianske finančné inštitúty majú vo svojom portfóliu vysoký objem zlých úverov a už roky potrebujú peniaze zo záchranných fondov.
zdroj: hnonline.sk
Plzeňská Škoda pomôže čínskej expanzii
15. 6. 2017
Pripravovaný predaj plzenskej Škody Transportation do rúk železničného giganta CRRC je aj v čínskom meradle veľkou udalosťou. Významný denník China Daily o ňom píše ako o jednom z kľúčov ku globálnej expanzii ambicióznej CRRC.
Nie je to prehnané tvrdenie. Už z predchádzajúcich informácií bolo zrejmé, že Škoda je pre China Railway Rolling Stock Corporation (CRRC) dôležitou vstupenkou na európsky trh, pretože má technické know-how aj potrebné úradné povolenia. Teraz význam chystaného obchodu - ktorého hodnota sa pohybuje okolo tridsiatich miliárd korún (viac ako miliarda eur) - podčiarkli samotní Číňania. Konkrétne anglicky písaný denník China Daily. Minulý týždeň podrobne opísal expanzívnu stratégiu CRRC, ako jednu z veľkých udalostí tamojšej biznisovej scény. Najväčší výrobca koľajovej techniky na svete plánuje tento rok uzatvoriť dve veľké zahraničné akvizície, z ktorých China Daily zmieňuje práve nákup Škody Transportation. Vyjednávania už podľa skorších informácií servera Lidovky.cz dospeli do finálnej fázy. Zdá sa, že obchod bude uzatvorený už v júni alebo júli pri príležitosti česko-čínskeho investičného fóra na Pražskom hrade. Denník zdôrazňuje význam kroku pre "zvýšenie podielu na európskom železničnom trhu". Vplyv CRRC na starom kontinente je zatiaľ mizivý. Vlaky firma dodala napríklad do Macedónska, objednávku má zo Srbska. Ďalším zákazníkom je český dopravca Leo Express, ktorý by od CRRC mal budúci rok prevziať tri nové jednotky. Problémom svetovej jednotky sú odlišné predpisy a požiadavky pre Európu. Nestačí len vlaky dopraviť k zákazníkovi, musia vždy zodpovedať miestnym regulám. Zároveň je pre CRRC nutnosťou získať zodpovedajúce výrobné kapacity. Veľké ryby ako francúzsky Alstom alebo nemecký Siemens Číňania s veľkou pravdepodobnosťou neulovia, preto cielia na stredne veľkého výrobcu. Sila Škody spočíva v tom, že jej dcérske firmy ponúkajú širokú škálu výrobkov. Od elektrických motorov, cez vagóny, trolejbusy, električky, lokomotívy až po celé vlaky typu InterPanter.
zdroj: hnonline.sk
Rast tureckej ekonomiky sa zrýchľuje, po pokuse o prevrat sa stavia na nohy
12. 6. 2017
Hrubý domáci produkt (HDP) Turecka sa v tohtoročnom prvom štvrťroku medziročne zvýšil o päť percent. Hospodársky rast tak zrýchlil z 3,5 percenta v závere minulého roka a prekonal očakávania analytikov. Vyplýva to z dnešných údajov tureckého štatistického úradu.
Analytici podľa prieskumu agentúry Reuters odhadovali hospodársky rast v prvom štvrťroku len na štyri percentá. Dnešné údaje podporujú optimizmus ohľadom budúceho vývoja tureckej ekonomiky, ktorej rast vlani podkopal neúspešný pokus o vojenský prevrat. Turecký HDP sa v minulom treťom štvrťroku v dôsledku júlového pokusu o prevrat znížil o 1,3 percenta. Zaznamenal tak prvý štvrťročný pokles za sedem rokov, čo prinútilo vládu k opatreniam na podporu ekonomiky, napísala agentúra Reuters. Turecký minister financií Náci Agbal dnes uviedol, že hospodársky rast by mal byť aj v najbližších štvrťrokoch podporovaný súkromnou spotrebou a daňovými škrtmi. Podľa vicepremiéra Mehmeta Simseka bude rast tureckej ekonomiky v druhom štvrťroku ešte silnejší ako v prvom.
zdroj: hnonline.sk
Prioritou zahraničnej politiky Ukrajiny je členstvo v NATO
8. 6. 2017
Ukrajinský parlament odobril dnes návrh zákona, ktorý stanovuje, že vstup Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie je prioritou jej zahraničnej politiky. Informovala o tom agentúra Ukrinform.
Príslušný návrh zákona počas hlasovania podporilo 276 poslancov. Na to, aby zákon prešiel, bolo potrebných 226 hlasov. Ako spresnil Ukrinform, poslanci dnešným hlasovaním schválili zmeny v zákone o základoch vnútornej a vonkajšej politiky Ukrajiny a v zákone o základoch národnej bezpečnosti Ukrajiny, v ktorých potvrdili, že prioritou Ukrajiny je jej vstup do NATO. Agentúra TASS pripomenula, že ukrajinský parlament - Najvyššia rada - prijal 22. marca rezolúciu, ktorou sa obracia na americký Kongres so žiadosťou o podstatné prehĺbenie dvojstranného partnerstva oboch krajín v oblasti bezpečnosti. Ukrajinský parlament vtedy Kongres požiadal, aby Ukrajine udelil štatút hlavného spojenca mimo aliancie. Takýto štatút Spojené štáty poskytli Austrálii, Novému Zélandu i Japonsku, ako aj krajinám, ktoré sú ohrozené vojnovým konfliktom, ako Južná Kórea, Afganistan či Izrael. K nadviazaniu vzťahov medzi Ukrajinou a NATO došlo krátko po rozpade Sovietskeho zväzu. Ukrajina sa stala prvou z krajín Spoločenstva nezávislých štátov, ktoré sa zapojili do programu Partnerstvo za mier. Neskôr vtedajší ukrajinský prezident Leonid Kučma oficiálne oznámil, že Ukrajina má záujem o členstvo v NATO. Intenzívny dialóg s NATO začala Ukrajina viesť za prezidenta Viktora Juščenka, ale k pripojeniu sa k akčnému plánu nedošlo. Po tom, ako sa funkcie hlavy štátu ujal Viktor Janukovyč, Ukrajina 1. júla 2010 vyhlásila svoj mimoblokový status. Za éry súčasného prezidenta Petra Porošenka sa situácia opäť zmenila tak, že ukrajinské vedenie si dáva za cieľ členstvo krajiny v NATO.
zdroj: hnonline.sk