ECB sa sústredila na zníženie inflácie v eurozóne
7. 11. 2022
Európska centrálna banka (ECB) sa sústredila na zníženie inflácie v eurozóne skôr, ako sa zakorení. Zdôraznili to dvaja najvyšší predstavitelia banky.
Investori sa snažia odhadnúť, kam je ECB pripravená zájsť v boji proti dvojcifernému rastu spotrebiteľských cien, pričom tlak na centrálne banky na celom svete narastá po tom, ako americký Federálny rezervný systém naznačil síce ďalšie, ale zrejme miernejšie zvýšenia úrokových sadzieb.
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v regióne, ktorý zaviedol euro, sa v októbri zrýchlilo na rekordných 10,7 percenta, čo je vyše päťnásobne viac, ako je cieľová inflácia ECB na úrovni 2 percenta.
Prezidentka ECB Christine Lagardová a jej zástupca Luis de Guindos naznačili, že centrálna banka eurozóny je odhodlaná urobiť svoju časť práce. Vyzvali však zároveň 19 vlád euroregiónu, aby sa vyhli príliš štedrým výdavkom, ktoré ženú ceny nahor.
Lagardová pripustila, že zvýšenie kľúčového úroku ECB (ktorý od júla vzrástol z -0,5 percenta na súčasných 1,50 percenta) zafungovalo s oneskorením. Argumentovala však, že tvorcovia menovej politiky nemajú ten luxus čakať, kým uvidia plný účinok opatrení.
"Ak by sme napríklad videli, že inflácia sa stáva trvalejšou a hrozí rast inflačných očakávaní, nemohli by sme čakať, kým sa naplno prejaví vplyv politických opatrení," povedala Lagardová. "Potrebovali by sme prijať ďalšie opatrenia, kým nebudeme mať väčšiu istotu, že inflácia sa vráti k cieľu včas," dodala.
De Guindos vo svojom prejave v Španielsku povedal tiež, že ECB sa musí aj naďalej "zameriavať na znižovanie podpory dopytu a chrániť sa pred rizikom trvalého posunu inflačných očakávaní smerom nahor".
Obaja poukázali na to, že vlády by mali zavádzať "dočasnú a cielenú" podporu pre domácnosti, ktoré najviac zasiahla súčasná kríza životných nákladov, aby sa vyhli podpore dopytu.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Do roku 2011 by eurozóna mala ukončiť podporu ekonomík
2. 10. 2009
Stimulačné opatrenie na podporu ekonomiky by členské krajiny eurozóny mali ukončiť najneskôr do roku 2011, aby mohli začať splácať rastúce verejné dlhy. Na neformálnom stretnutí ministrov hospodárstva a financií krajín Európskej únie vo švédskom Göteborgu to vo štvrtok uviedol prezident Európskej centrálnej banky.
Od stimulačných opatrení je potrebné upustiť kvôli hospodárskemu oživeniu a zvýšeniu dôvery v ekonomiku. Podniky i občanov je potrebné ubezpečiť, že v hromadení dlhov vlády nebudú pokračovať.
Ministri financií sa zhodli na tom, že ekonomike je potrebné pomáhať až do doby, kým nepríde hospodárske oživenie. Konečný termín na odchod od stimulácie ekonomiky však veľa krajín kvôli neistote, kedy oživenie príde, odmietlo stanoviť.
MMF zmiernil odhad strát bánk
1. 10. 2009
Svoj odhad strát bánk za uplynulých šesť mesiacov MMF zmiernil. Budúci rok však vidí negatívne. Od roku 2010 by európske banky mali prísť o 400 miliárd €. Týmto problémom sa budú na dnešnom stretnutí zaoberať ministri financií.
Súčasné a potenciálne straty z toxických aktív klesli za uplynulých šesť mesiacov o 600 miliárd USD. Priaznivejšie vyhliadky v porovnaní s aprílovými odhadmi najhoršieho možného vývoja uvítali finanční operátori. Nové údaje však nie sú len pozitívne.
Podľa odhadov fondu straty európskych bánk v dôsledku toxických aktív a zlých pôžičiek budú v najbližších mesiacoch rásť a v roku 2010 by mali dosiahnuť až 420 miliárd €.
Daňová amnestia v Taliansku
30. 9. 2009
Pripravovaná daňová amnestia v Taliansku by do štátnej pokladnice mohla priniesť približne 300 miliárd €. Taliani podľa daňových úradov majú len na kontách švajčiarskych bánk uložených okolo 125 miliárd €.
Amnestia, ktorú by mal taliansky parlament tento týždeň schváliť, Talianom umožní vyhnúť sa trestnému stíhaniu za pôvodné zatajenie časti príjmov, ak zaplatia pokutu vo výške 5 % z týchto príjmov.
Českí senátori spochybňujú Lisabonskú zmluvu ako celok
30. 9. 2009
Sedemnásť českých senátorov podalo na Ústavný súd ČR novú sťažnosť na Lisabonskú zmluvu. Spochybňujú v nej ústavnosť Lisabonskej zmluvy ako celku, nielen jej časti, ako to bolo v prípade prvého podania, kde súd nekonštatoval nesúlad.
Vynesenie rozhodnutia môže Ústavnému súdu trvať až šiesť mesiacov. Český minister pre európske záležitosti tvrdí, že tento vývoj aspoň odstráni pochybnosti o tom, či je Lisabonská zmluva kompatibilná s českým ústavným poriadkom.
Ak ústavný súd povie, že Lisabonská zmluva nie je protiústavná, prezidentovi Václavovi Klausovi by už nič nemalo brániť v podpise dokumentu.
Český premiér priznal, že zo zahraničia cítiť rastúcu nervozitu.